V pondelok posilnili ceny zlata, striebra aj ropy - na americkom komoditnom trhu vzrástli ceny zlata na nové 25-ročné maximum - a ohlásil sa nám na návštevu priateľ Mišo. "Konečne som si kúpil to auto na lízanie (he-he), tak vás prídem pozrieť!" veselo hulákal do telefónu a vôbec sa pritom nenamáhal zistiť, či nás tento plán potešil rovnako ako jeho.
Mišo, inak chlapík k svetu, sa nikdy nebál novôt a s nadšením sa púšťal do rozličných činností. Dvor jeho domu - kedysi pekného meštianskeho sídla so starosvetským záhonom kvetín a malou zeleninovou záhradkou - na nepoznanie zmenili pozostatky jeho bývalých projektov. Boli tu vraky áut v rozličných štádiách rozkladu (pozostatky rýchlo-auto-opravovne), hrdzavejúca avia dopoly premontovaná na obývacie auto, aj dodnes páchnuce rozborené klietky a betónový výbeh (spomienka na veľkochov nutrií). Každý podnik štartoval za zvukov fanfár
a každý akosi zakapal - vinou všeobecne rozšírenej korupcie, jarných mrazov, letných dažďov a tety Rózky, ktorá si chcela peniaze odniesť do hrobu.
Kúpili sme niekoľko fliaš frankovky, doplnili zásoby klobás a chrenu a odovzdane sme čakali na búrlivé predstavenie. Mišo prifrčal na novom fiate, furťácky zmietol lupienok jablone z novučičkej metalízy a pomädlil si ruky. "Tak čo, ľudkovia, darí sa, darí sa?" zahlaholil.
"Ako-tak," opatrne sa usmial môj muž a usádzal Miša k stolu na verande. "Ale ty máš určite o čom hovoriť. Ako je to vlastne s tým - lízaním?"
Mišo sa spokojne usmial a keď nám všetkým ponalieval, porozprával aký vystrojil Rózke pohreb a ako stretol svojho nového spoločníka. "Vynikajúci človek!" nadchýnal sa Mišo. "Ja mám tiež dobré nápady, ale on je úžasný. Predstav si - mobilný bufet
s miestnymi špecialitami a kultúrnym programom. Budeme robiť oslavy narodenín, krstiny aj kary, chodiť na hody; už máme dohodnuté tri akcie. Má bohovské kontakty... A vybavil také zariadenie, originál Amerika!"
"To musela byť tá Rózkina štrimfľa poriadne vykŕmená; alebo si narazil na sponzora?" podpichoval muž.
"Málo nebola, ale toľko peňazí som, samozrejme, nemal v hotovosti. Všetko je na lízing," vysvetlil konečne Mišo. "Ale aj keby som ich mal, zdá sa mi výhodnejšie ponechať si hotovosť na akútnejšie
prípady."
"A to máš takto súvislo
z vlastnej hlavy?" začudoval sa muž Mišovmu spisovnému prejavu. "Poradili mi," zažmurkal sprisahanecky Mišo. "A dobre, nie? Keď ti požičajú, ber! A svoje peniažky zatiaľ môžeš inak otáčať. Veru je ten lízing ukrutný výmysel."
MONA GÁLIKOVÁ
