BRUSEL - Šéf Európskej komisie José Barroso sa včera opäť priklonil k politikom, ktorí nechcú v oživovaní európskej ústavy tlačiť na pílu. Vyhlásil, že ústava, ktorú pred rokom v referendách odmietli Francúzi a Holanďania, a zabránili tak jej vstupu do platnosti, "nie je mŕtva, ale členské krajiny nie sú jednotné v tom, čo s ňou ďalej".
Navrhol preto, aby sa únia nevyčerpávala debatou o osude textu a začala postupne.
Podľa Barrosových predstáv by sa európski politici mali na budúci rok zhodnúť na deklarácii, ktorá by povedala, či vlády stále považujú plánované zmeny v ústave za prospešné a pokiaľ áno, ako a kedy sa k nej vrátiť. Ak sa to ukáže ako nemožné, mali by sa aspoň zhodnúť, či chcú pokračovať v integrácii a rozširovaní únie.
Barroso o euroústave hovoril pri bilancii prvého roku po vete ústavy a mesiac pred summitom únie, ktorý sa má zaoberať práve touto otázkou.
Jeho predstava ladí s plánom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, najväčšej zástankyne ústavy medzi lídrami únie. Nemci budú v prvej polovici budúceho roka predsedať a chceli by text vrátiť na stôl. Vo Francúzsku a Holandsku však budú pri moci stále tie isté vlády, čo referendum prehrali. Tie akýkoľvek návrat k ústave vylučujú. Merkelová chce preto udržať ústavu pri živote aspoň právne nezáväzným politickým vyhlásením všetkých štátnikov únie.
Barroso teda odložil ústavu bokom, ale na jej obsah úplne nezabudol: vyhlásil záujem komisie zaviesť do praxe niektoré novinky, čo obsahuje. Predovšetkým chce, aby sa vnútorná bezpečnosť priestoru únie riešila viac v Bruseli.
Ak s tým budú európski politici súhlasiť, znamenalo by to, že komisia bude môcť navrhovať spoločné zákony na boj proti terorizmu či organizovanému zločinu a národné vlády stratia doterajšie právo veta, ktoré im umožňuje akúkoľvek spoločnú akciu zamietnuť.
