Ahmadínedžád včera počas návštevy Indonézie povedal, že ho negatívna americká reakcia "neznepokojuje". "Ak nechcú na naše otázky odpovedať, je to ich vec," vyhlásil. FOTO - REUTERS |
Lekcia z morálky i geopolitiky, poučovanie poznačené fundamentalistickým pohľadom na svet, kde moslimský Irán naráža na nepochopenie a agresiu spupných Spojených štátov, ktoré klamú a podporujú Izrael.
"Je stále zrejmejšie, že ľudia na celom svete sa upierajú k ústrednému bodu - tým je Všemohúci Boh. Moja otázka pre vás je: Nechcete sa k nim pripojiť?" Takouto výzvou Georgeovi Bushovi sa končí 18-stránkový list, ktorý mu zaslal iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád.
O iránskom jadrovom programe, ktorý predstavuje hlavný problém, sa v ňom zmieňuje len veľmi zľahka. Biely dom sa rozhodol, že na prvý list od roku 1979, ktorý dorazil z Teheránu do Washingtonu, nebude odpovedať a oficiálne ho ani nezverejnil. Agentúra Reuters priniesla niekoľko pasáží z listu, ktorý zaujal celý svet.
Ahmadínedžád avizoval, že jeho list "ponúka riešenie súčasnej svetovej situácie". Viac než na riešenia sa sústreďuje na americké zlyhania a chyby a ich interpretáciu. Pripomína lži, ktoré predchádzali americkej invázii do Iraku. "Aký je výsledok? Nemám pochybnosti, že hovoriť lži je odsúdeniahodné v ktorejkoľvek kultúre."
"Čo všetky stovky miliárd dolárov vydaných na vojnu v Iraku... priniesli vašim občanom?" pýta sa iránsky prezident a upozorňuje na množstvo "chudobných a bezdomovcov" v Spojených štátoch. Zjavne sa snaží udrieť na strunu Američanov, stále viac nespokojných s Bushom.
Jeho ďalšie otázky, ktoré kladie o 11. septembri, sú už provokáciou. "Prečo viac aspektov o útoku držíte v tajnosti? Prečo sme sa nedozvedeli, kto je zodpovedný za zlyhania?" Prezident zjavne vychádza zo sprisahaneckých teórií, že teroristické útoky zorganizovali americké tajné služby.
Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová aj šéf amerických tajných služieb John Negroponte tento list odmietli. Na riešenie problémov s Iránom je podľa nich bezpredmetný.
List iránskeho prezidenta je viac ako pokusom dohodnúť sa správou o jeho myšlienkovom svete a dôkazom rastúceho sebavedomia. Ahmadínedžád sa po roku v úrade rozhodol priamo osloviť amerického prezidenta. Pre generálov a politikov z Pentagonu, Kongresu a Bieleho domu, čo tvrdia, že iránsky jadrový program možno zastaviť len vojenským zásahom proti teokratickému režimu, to je dôkaz, že s Ahmadínedžádom sa rozumne dohodnúť nedá. (mch)