Štvrtý radový album kapely, ktorá je podľa ankety Český slávik treťou najpopulárnejšou skupinou u našich západných susedov, symbolizuje stará drevená námorná loď, vybavená rovnako tak plachtami ako vrtuľami. Rozporné zoskupenie Divokej Bill sa tak pravdepodobne snaží symbolizovať svoju aktuálnu hudobnú predstavu ako plavbu medzi notami a slovami na dostrel od folkrockových prístavov, ale zároveň s možnými krátkodobými preletmi do menej prebádaných diaľok.

V dosiaľ najprepracovanejšom súbore jedenástich piesní, prevažne z autorskej dielne lídra, speváka a gitaristu Vaška Bláhu, nájdeme pestrú zmes pokusov o milostné songy i zvláštny protestsong, melancholické zadumanky, náznaky elektronických "prepleskov", náčrt skladby pre deti aj pijanské popevky.

Je to niekde medzi raným Olympicom (s pacákovským spevom obdobia Líného skauta na LP Želva), Tromi sestrami, žižkovskou krčmou, čundr-folkom s pseudoírskymi nádychmi kukulínovského charakteru, ale najmä príklonom ku skupine Mňága a Žďorp (obzvlášť predpokladaná hitovka Čmelák) vo výslednom zvuku, spevákovom prejave a do určitej miery i v texte.

Aranžmány v podstate jednoduchých gitarových pesničiek sú mimoriadne bohaté a rozmanité - pri dominancii akordeónu a huslí sa popri osemčlennom súbore hosťovsky presadzuje bendžo, dobro, mandolíny, ale aj saxofón a detský zbor. Je tam príjemná energia, žiadne exhibície, funkčné dotyky a spojenia. Kapela vie, komu posiela svoje správy.

Ku graficky zaujímavému spracovaniu obalu a plagátovému bookletu je vložená špeciálna hra na motívy zážitkov členov kapely v ich rodnom kraji, čo produkt ozvláštňuje a pridáva mu celkovo príjemné a ničím nekomplikované táborácko-pubrockové vyznenie.

Autor: Pavel Malovič(Autor je pesničkár a publicista)