Eva Guldanová,
redaktorka, manželka Fera Guldana

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Bolo to na inzerát. Miro Polakovič ho podal pod týmto znením: Kultúrna inštitúcia hľadá redaktorku. Tam som Ferina stretla.
Čo bolo ďalej?
Fero mal výstavu, bližšie sme sa spoznali, zaľúbili a tak.
Čím vás upútal?
Nespútanosťou. Doteraz si myslím, že to nie je človek, ale živel.
Koľko trvalo, kým ste sa zobrali?
Veľmi dlho. Dobrých sedem rokov.
Dátum svadby?
Veselku si pamätám. Konala sa 2. augusta 2002, hore na Neštichu pod holým nebom. V ten istý deň sme mali mať sobáš. Lenže nášho farára Paľka Flajžíka akurát Sokol prevelil. Telefonoval nám do Jura, že buď teraz, alebo to celé musíme organizovať ešte raz. Slúžil v Lozorne, tak sme tam utekali, prezliekli sme sa na smetisku pred Lozornom, obvolali sme rodinu.
Stihli ste to?
Z Ferkovej rodiny z Nitry nikto. Prišli však naši. Nestihli sa však slávnostne obliecť. Okrem nás a svedkov nebol nik svadobne oblečený.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Kto čo stihne. Predtým som mala na starosti zvieratká. Keď som otehotnela, Fero sa musel začať viac starať o kozy. Dojenie je stále na mne.
A ostatné veci?
Však som na materskej, tak čo ho budem naháňať? On sa stará o obživu a ja o domácnosť.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Bývame nad Svätým Jurom, kde sú na samote štyri domčeky. Postupne ten náš skrášľujeme. Najkrajšia je veranda, kde zvykneme stolovať.
Dievča z mesta sa tam nebojí?
Nie v zime, lebo, kto by tam vyliezol? V lete už nemám taký dobrý pocit. Ak som sama, idem radšej k mame alebo ku kamarátke.
Ako sa tam zásobujete?
Teraz autom, no v zime som mala na chrbte nosičku s Irenkou a tata vliekol vrece zemiakov.
Kde trávite voľný čas?
Odkedy mám dieťatko a som na materskej dovolenke, je mi stále dobre a mám pocit, že mám stále voľno. Chcem byť stále na materskej.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
On nemá voľný čas, aspoň som si to nevšimla. V zime rúbe drevo, ale na jar sa mu zasa rozbiehajú roboty. Voľný čas nemá.
Aký máte vzťah k výtvarnému umeniu?
Páči - nepáči. Najsilnejší výtvarný zážitok som mala z Provensálska, kde súkromná galéria organizovala výstavu Otta Dixa. Doteraz mám z jeho obrazov zimomriavky.
Na čo najradšej míňate peniaze?
V detskom sekáči a ešte na zeleninu a ovocie. Naše dieťa s obľubou kradne na trhu papriky, ktoré ja, pravdaže, potom musím zaplatiť.
A váš manžel?
Nie je míňavý typ. Nepotrpí si ani na oblečenie. Možno si dá v krčme pivo, víno alebo čo.
Na ktorý výlet s partnerom najradšej spomínate?
Dvakrát sme boli spolu v Benátkach a pôjdeme tam opäť. Toto leto už aj s Irenkou.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Odkedy máme Irenku, tešíme sa stále. Ona má také fajn hlášky.
Počuli ste o svojom manželovi nejakú klebetu - a čo vy nato?
Keď sme spolu začali chodiť, boli klebety. Teraz už ani nie sú.

Fero Guldan,
výtvarník, manžel Evy Guldanovej

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
V pivničnom ateliéri Mira Polakoviča, kde bola po revolúcii redakcia Výtvarníckych novín. Eva prišla na inzerát a ja som nechýbal ako poradca.
Vzal ju?
Pravdaže, držal ju zavretú, a keďže bol vegetarián, vždy jej doniesol nejaké semiačka, keď šrotovala noviny na počítači. Keď ju odtiaľ vypustili, vždy tri dni neprišla.
Čím vás najviac zaujala?
Bola taká malá smršť.
To bolo ešte pred jej povestným skokom na padáku?
Už po ňom. Tak jazdila na ARE a hádzala rýchlosť dvoma rukami, že som bol biely od strachu, lebo vtedy volant nedržala.
Dátum svadby?
2. augusta sme mali v Jozefkovom údolí posvadobné pohostenie. Vždy v rovnakom čase ho opakujeme v záhrade Vinohradnickej izby Maroška Fraňa vo Svätom Jure, ale keďže je to už pár rokov dozadu, nedokážem to odrátať.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Eva sa stará o kozy a ja o sliepky. Tak to máme dobre rozdelené. Na samote musí byť spravodlivosť.
Kde a ako sa vám spolu býva?
V domčeku na samote. Domček som zhotovil z plechovej búdy, čo bolo najjednoduchšie stavebné riešenie. Urobil som ho tak, že som popridával okná a dvere z bazáru, medzi to trocha muriva a hotovo. Bývame vlastne v dome, ktorý je socha.
Eva si na to ako zvykla?
Nikto iný, ako ona by tam nemohol bývať.
Ako sa tam dopravujete v zime?
Tico nám zopár rokov slúžilo tak dobre, že doň vošlo aj šesť balíkov sena.
Prečo chováte kozy?
Lebo musím maľovať a nemôžem sa starať o záhradu. Kto by sa staral? Ony to všetko požerú. Eva ich chcela a teraz je taká vysadená na syry, že ich vyrába ako umelecké dielo - od tvrdého až po mäkký a plesnivý, jedna nádhera.
Kde trávite voľný čas?
Chodievame na dovolenku do mesta. Po recepciách aj s dieťaťom. Ministri Irenku pestujú, robia jej varila myšička kašičku, ona sa vyškiera ako herečka a všetko je v poriadku.
Kde ho podľa vás trávi vaša manželka?
Neviem. Navštevuje príbuzenstvo a príbuzní zasa navštevujú ju.
Na čo najradšej míňate peniaze?
My nemáme peniaze. Žijeme na samote tak, že recyklujeme život. Aby sme sa netrápili s nejakými šéfmi.
A vaša manželka?
Tiež nemá peniaze. Z tých, čo má, nakupuje niečo pod zub a na dieťa.
Na ktorý výlet s ňou najradšej spomínate?
Keď brúsime cez Slovensko, neobchádzame Zvolenský hrad, kde ešte funguje náš kamarát kastelán. Naše vzťahy zostali prepevné a tam si Eva vždy výborne oddýchne. To sú paradoxy. Dokydám hnoj a ideme na hrad alebo na recepciu.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Dva dni sme boli na hodoch. Dieťa sa tvárilo na Jurskom námestí ako doma. Frčala po fontáne, dala si tri kukurice. Tak sme sa z nej tešili. Podobne, ako na trhu. Podľa toho, ako híkajú trhovci, vždy vieme, kde je.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu - a čo vy nato?
Kým som si ju zobral, počúval som iba klebety. Stavil som nato, že jej dôverujem. Nakoniec, hovorí sa, že ak sa z rozlietaných báb stanú matky, sú najlepšie. Asi je to pravda.