, sú v súlade s prísnymi pravidlami Európskej únie o poskytovaní štátnej pomoci.

"Chceme vedieť, či išlo o pomoc v rámci existujúcej schémy štátnej pomoci, alebo o novú pomoc. Očakávame odpoveď do konca tohto týždňa," vyhlásil hovorca eurokomisie Jonathan Todd. Žiadosť o vysvetlenie poslala komisia nemeckej vláde ešte 20. apríla, list však zverejnila len tento týždeň.

Plynovod, ktorého výstavba si vyžiada 6 miliárd eur, umožní transport ruského zemného plynu z Ruska do Nemecka cez Baltské more a minie akýkoľvek iný štát. Dohoda medzi krajinami sa stretla s nevôľou pobaltských republík a Poľska, ktoré sa cítili ukrivdené, že sa v projekte s nimi nepočítalo. Poľský minister obrany Radek Sikorski dohodu dokonca prirovnal k paktu medzi fašistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom z obdobia krátko pred druhou svetovou vojnou.

Na čelo dozornej rady rusko-nemeckého konzorcia pracujúceho na vybudovaní strategického plynovodu sa dostal Gerhard Schröder, ktorý celý projekt dohodol ešte vo funkcii nemeckého kancelára, čo sa tiež stretlo s kritikou.

Konzorcium kontroluje ruský plynárenský gigant Gazprom s podielom 51 percent, nemecké firmy E.ON a BASF kontrolujú každá 24,5-percentný podiel. Nový plynovod by mal zabezpečiť približne desatinu súčasnej európskej spotreby plynu. Rusko so stavbou baltského plynovodu začalo v septembri s cieľom rozšíriť možnosti pre dopravu plynu, a to najmä so zreteľom na Nemecko, ktoré je najväčším zahraničným odberateľom Gazpromu. (sita)