Futbalový Ružomberok môže byť po vydarenom pondelku opäť o čosi smelší pri útoku na zisk double. Liptáci si historicky po prvý raz uložili do klubovej vitríny Slovenský pohár a teraz sa môžu sústrediť na ešte cennejší primát - ligový titul.

Päť kôl pred koncom súťaže majú najlepšiu východiskovú pozíciu. Dvojbodový náskok pred obhajujúcou Artmediou a päť k dobru na tretiu Trnavu. Je len na Saparovi a spol., ako strávia premiérový pohárový úspech. Či ich na chvíľu omámi, alebo skôr zmobilizuje.

V dramatickom finále Slovenského pohára boli Liptáci futbalovejším mužstvom, ktoré malo v jedenástkovom rozstrele i viac šťastia. Aj vďaka reprezentačnému brankárovi Ľubošovi Hajdúchovi dokázalo otočiť nepriaznivý stav 1:3 a napínavú sériu vyhrať 4:3. "Za šance a trvalý tlak sme si víťazstvo zaslúžili," povedal tréner František Komňacký, ktorý po Púchove priviedol aj druhý slovenský klub k pohárovému triumfu.

Jediné, čo môže čerstvého víťaza mrzieť, je skutočnosť, že nedokázal skórovať počas 75-minútovej presilovky po vylúčení Semanka v závere prvého polčasu. Ružomberok hral dokonca v početnej výhode horšie ako dovtedy. Komňacký tvrdil, že tímu chýbala invencia a hra nebola dostatočne nápaditá.

Akoby sa núkajúcej šance ligový líder zľakol. Nečakane sa dostal do pozície favorita, ktorý mal tvoriť hru, vymýšľať akcie a hľadať moment prekvapenia v zhustenom priestore pred trnavskou šestnástkou.

Aj napriek nepoddajnosti a húževnatosti to vo finále nebol starý dobrý Spartak spred vyše mesiaca. So zranením Ujlakyho, ktorý dokrivkal na tribúnu bratislavského Interu s barlami, odišla duša bílych andelov. Postupne sa vytratila zdravá agresivita, originalita nápadov, ale predovšetkým ofenzívna sila.

Mužstvo prišlo navyše o dištancovaného trénera Jozefa Adamca, ktorý nemohol sedieť na lavičke a pred rozhodujúcim súbojom i o zranenú trojicu Lipčák - Kotula - Blaha. A osud si zahral s Trnavou aj na ihrisku, keď stredopoliar Semanko asi zabudol, že už hrá so žltou kartou a napriek tomu fauloval prenikajúceho Božoka.

Vysoko netaktický počin ešte viac zrazil ambície už aj tak oslabeného Spartaka. Nie však definitívne. Sympatické bolo, že Trnava sa zomkla, bojovala a spolu s neúnavnými fanúšikmi veľkou mierou prispela k hodnotnému pohárovému vrcholu. V druhom predĺžení dokonca siahala na víťazný gól. I v rozstrele bola bližšie k trofeji, hoci brankár Hrdina sa z boľavého ľavého kolena nemohol na čiare takmer ani odraziť.

Adamec: "Viedli sme 3:1, ale nepodliehal som žiadnym emóciám. Bolo to ešte nedohraté. Videl som veľa zápasov, v ktorých mužstvo ako prvé nepremenilo pokutový kop, a potom celú sériu vyhralo." Zhluk všetkých hendikepov sa nakoniec obrátil proti jeho tímu.