Návrh zapadá do debaty, ktorú únijní politici vedú od minulého roka, keď sa do krvi pohádali o výške budúcej spoločnej pokladnice. Mnohí povedali, že sa príjmová stránka rozpočtu musí zmeniť, pretože príliš závisí od jednotlivých vlád neochotných pustiť čo len chlp z národného rozpočtu do Bruselu. A ako teraz veci stoja, únia by sa raz mohla ocitnúť bez peňazí. Wolfgang Schüssel vtedy spomenul zavedenie eurodane, ktorá by sa odvádzala priamo do Bruselu, bola by zrozumiteľná a odstránila by handlovanie o každé euro. Padli i prvé návrhy, napríklad zdanenie leteniek, odberu energie.
Teraz je tu Lamassoure. Tvrdí, že v čase globalizácie vzniká zisk najmä výmenou informácií, a keď to únia uľahčuje, pripomenul ohlásené zníženie cien za medzinárodné volanie niektorými mobilnými operátormi v reakcii na tlak komisie, prečo by z toho tiež nemala ťažiť. "Vo Francúzsku stojí esemeska 15 centov a daň by mohla byť 1,5 centa i menej. E-maily by sa danili minimom, 0,00001 eura. Sú to drobné, vzhľadom na objem by to však nebolo málo," tvrdí Lamassoure.
Prečo nás to má zaujímať? Pretože únia, do ktorej patríme, bude musieť o tejto veci rozhodnúť, a to pomerne skoro. K otázke, ako naplniť rozpočet, sa má vrátiť v rokoch 2008 - 2009.
Chceme odviesť časť svojho príjmu do rozpočtu, z ktorého sa platia čističky odpadových vôd u nás rovnako ako farmy vo Francúzsku alebo školy v Afrike? Prečo nie, keď tri štvrtiny zákonov a projektov týkajúcich sa nás vznikajú v Bruseli? Prečo áno, keď si väčšinu ich navrhovateľov, európskych úradníkov, nevolíme? Táto debata nás teraz čaká.
