Robert Roth a Monika Hilmerová. FOTO - JANA NEMČOKOVÁ
Činohra SND Bratislava l Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Cudzia žena a muž pod posteľou l Dramatizácia: Peter Pavlac/Vladimír Strnisko l Scéna a kostýmy: Peter Čanecký l Réžia: Vladimír Strnisko l Hrajú: Robert Roth, Tomáš Maštalír, Monika Hilmerová, Emil Horváth a ďalší l Premiéra 6. mája v Divadle P. O. Hviezdoslava
Nijaké veľké sny, skôr malé nočné mory smiešneho človeka sú predmetom adaptácie niekoľkých Dostojevského poviedok, na ktorej sa spoločne podieľali dramaturg Pavlac a režisér Strnisko. Pavlac sa ako dramatizátor opakovane pokúša zistiť, čo všetko sa dá vyťažiť z kombinácie prózy a drámy - protagonista Šabrin je striedavo rozprávačom i priamym aktérom deja.
Raz trčí uprostred scény nasvietený bodovým reflektorom ako MC vlastného neviditeľného kabaretu, inokedy sa tlačí pod posteľou, akoby práve ušiel z nejakej Feydeauovej komédie. Početné prechody z roviny do roviny sú však aj striedavo vydarené: niekedy vtipné a premyslené, inokedy zdržujú a nudia.
Prvých dvadsať minút inscenácie naznačovalo, že by sa v nej mohlo hovoriť aj o komplikovanejších a vnútornejších záležitostiach manželstva, nielen o tom, že akýsi smiešny človek má krásnu ženu, ktorá mu je neverná. Podobné nádeje sa však ukázali plané.
Už pri neúmerne dlhom Šabrinovom dialógu s podivným literátom Tvorogovom záujem diváka opadne, hoci Tomáš Maštalír vybaľuje celý register komických trikov. Inscenácia sa nevyhla klasickým bulvárnym mýlkam a naháňačkám, ktoré sú navyše miestami ťažkopádne inscenované. Divadelne pokope ich drží len rutinnosť Emila Horvátha, vtipnosť Dostojevského a čistá a štylisticky rafinovaná scénografia.
Potešia aj drobné gestá Viery Topinkovej v úlohe služobnej Kati či krása ženských kostýmov Petra Čaneckého. Monika Hilmerová sa do rafinovanej kokety Glafiry musela trochu siliť, našťastie však nie až tak, ako sa do postavy mladej manželky starého Alexandra silila jej afektovaná kolegyňa Andrea Kiráľová. Vladimír Kobielsky ponechal grófa absolútne v prvom pláne, Jánovi Koleníkovi nedal scenár možnosť sa vôbec prejaviť. František Kovár stavil na žoviálnosť svojho lekára.
Rola štátneho tajomníka Šabrina, človeka s vyrážkami, bez charakteru, ktorý bolestivo analyzuje svoju smiešnosť, bola pre Roberta Rotha obrovskou výzvou. Odpovedal na ňu s hereckou istotou, hoci jedna línia tejto roly si vyžaduje ovládanie publika až na úrovni geniálneho zabávača.
Dobrá bola aj jeho pohybová a kostýmová štylizácia. To, čo jeho postave chýbalo, absentovalo skôr v texte - hlbšia psychologická kresba, vysvetlenie filozofie jeho života. Tvorcovia nám nepovedali, či mu jeho žena Glafira bola neverná pre tie vyrážky, pre nedostatok charakteru, zlú povahu, malichernosť, peniaze, či preto, že nevera je v samej podstate ženskej duše.
SND ponúklo produkciu, ktorá má navonok ambíciu sa pozrieť na divadlo i život s istým názorom. Myšlienkovo však zostala sterilná, podobne ako vyčistená scéna. Keď už sa bavíme o mužsko-ženských vzťahoch v roku 2006, nemohlo by to byť viac k veci?
