Amerikou sa prevalila ďalšia vlna protestsongov namierených proti prezidentovi Georgeovi Bushovi. Téma novodobých buričských piesní je jasná - odvolajme ho a zastavme vojnu v Iraku. Nové albumy od Neila Younga, Pearl Jam, Ministry alebo Brucea Springsteena otvorene útočia na americkú vládu v čase, keď má jej líder najmenšiu podporu verejnosti počas svojho pôsobenia vo funkcii.

Najostrejším kritikom je kanadský rocker Neil Young. Šesťdesiatročný pesničkár vydal v týchto dňoch album Living With War (Život s vojnou). Každá z deviatich nových pesničiek je priamou obžalobou prezidenta. Bez poetických príkras, s drsným zvukom, poľnou trúbkou a stočlenným zborom.

Young vyzýva na zastavenie vojny v Iraku, návrat vojakov, hľadanie nového lídra, ktorý by nahradil Busha a zrušenie protiteroristických zákonov obmedzujúcich slobodu zavedených po 11. septembri. V minulosti síce nahral niekoľko protestsongov (Ohio, Southern Man, Rockin In The Free World), ale ešte nikdy nebol taký otvorený ako v aktuálnej piesni Let's Impeach The President: "Klamstvo!" kričí Young spolu so zborom, kým pomedzi hudbu znejú autentické záznamy z Bushových prejavov.

Legendárny hudobník a starý "hippie" tvrdí, že tento album vznikol, pretože sa nenašiel žiadny mladý spevák, a tak to musel urobiť on.

Nevedel, že v rovnakom čase sa objavil nový album skupiny Pearl Jam so singlom World Wide Suicide. Je to príbeh matky smútiacej za svojím padlým synom, ktorému "prezident zobral život".

Pieseň sa okamžite objavila na prvom mieste rockovej hitparády Billboard Charts. Spevák Eddie Vedder pre Rolling Stone však vyhlásil, že ešte nedávno by ju hlavné americké médiá do éteru nepustili.

"Pred tromi rokmi by sa to určite nestalo. Po 11. septembri dokonca stiahli z vysielania aj Lennonovu Imagine," spomína frontman kapely zo Seattlu na existenciu takzvaných čiernych listín piesní a hudobníkov. Najprv preto, aby neroznášali "blbú náladu" v spoločnosti, neskôr sa zákazy rozšírili aj na hudobníkov kritizujúcich Bushovu administratívu.

Vojna v Iraku a zavádzanie cenzúry podnietili prvú vlnu protestných piesní. Napísali ich R.E.M, Lenny Kravitz, George Michael alebo Sheryl Crowová. Protivojnové songy sa rýchlo stali módnou záležitosťou - viete, že jeden dokonca naspievali aj chlapčenskí Westlife?

Po znovuzvolení Busha za prezidenta rýpali Kanye West, Pink, Dixie Chicks alebo Green Day, ktorých koncepčný album American Idiot sa stal jednou z najpredávanejších nahrávok minulého roka.

Za protibushovský sa považuje aj nový album Brucea Springsteena We Shall Overcome: The Seeger Sessions. Všetky piesne totiž pochádzajú z bohatého archívu aktivistu, hudobníka a muzikológa Pete Seegera, známeho ľavicovými názormi a organizovaním mierových pochodov proti vojne vo Vietname.

Kým pred tromi rokmi vyvolali v Amerike protesty hudobníkov i iných umelcov ostré reakcie (kriticky ladené hlasy namierené proti Bushovi boli označované za protiamerické), dnes je situácia odlišná. Mnoho voličov už nie je presvedčených, že v rokoch 2000 a 2004 hlasovali správne.

Ťažko povedať, do akej miery sú hudobníci schopní ovplyvniť verejnú mienku. Neil Young však v The New York Times pripomenul, že "metal-folkový protest", ako označil svoj najnovší album, môže mať aj burcujúcu funkciu: "Sme mlčiaca väčšina a nerobíme nič. Je nás viac ako ich, a preto by sme mali niečo spraviť. Keď ľudia začnú rozprávať a hľadať spôsob, ako ich zastaviť, podarí sa to. Naše protesty sa premenia na prílivovú vlnu, ktorá posunie veci dopredu." povedal spevák.