Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk (SRS) vznikol 1. júla 2003 na základe zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Ten totiž ukladá bankám alebo ich záujmovému združeniu zriadiť rozhodcovský súd s právomocou riešiť spory v platobnom styku. Zabezpečuje ich Komora pre rozhodovanie sporov z platobného styku. O pol roka neskôr sa SRS rozrástol o Komoru pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občiansko-právnych vzťahov. Rozhodcovský súd asociácie má teda dve komory. Prvá je bezplatná, druhá má samostatný cenník.
"Účastníkom konania môže byť de facto každý," hovorí predseda SRS a výkonný riaditeľ Ladislav Unčovský.
V prvej komore sa riešia spory medzi klientmi a bankami. V druhej sa môžu stretnúť akékoľvek dva subjekty, ktoré sa pri uzatváraní zmluvy dohodnú na tom, že prípadné spory budú riešiť na SRS. Zmluvu doplnia o rozhodcovskú doložku.
Prvá komora nie je zatiaľ využívaná
"Nezaznamenali sme ani jeden podnet
klienta na začatie rozhodcovského konania," konštatuje tajomník SRS Juraj Jánošík. "Nedovolím si posúdiť, čo je dôvodom, možno riešia tieto podnety všeobecné súdy, možno banky na základe reklamácií, alebo ľudia o rozhodcovskom súde ani nevedia," dodáva.
"SRS je predsa len inštitúcia, ktorá má v názve slovo - súd - a tomu sa človek vždy snaží vyhnúť. Súhlasím aj s tým, že väčšina sporov sa rieši v rámci reklamácií voči bankám," potvrdzuje predseda SRS. Pre klienta banky je dôležité vedieť, že ak nie je spokojný s riešením reklamácie v banke, môže sa obrátiť na SRS.
J. Jánošík tiež upozorňuje, že pri vypracovaní kvalifikovaného podania je výhodnejšie spolupracovať s právnikom, hoci to v obchodno-právnych vzťahoch nie je povinné. "Spory v platobnom styku sa rozhodujú v senáte. Aspoň jeden jeho člen musí mať právne vzdelanie pre garanciu právnej čistoty," upresňuje J. Jánošík. Na druhej strane je vhodné, aby v senáte rozhodovali aj ekonómovia a finančníci.
"V senáte rozhodujú ľudia, ktorí dobre rozumejú platobnému styku," jednoznačne konštatuje L. Unčovský.
Druhá komora - za jeden rok 220 sporov
Názov druhej komory je obsiahly: Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občiansko-právnych vzťahov. Podľa J. Jánošíka ho v asociácii zámerne zvolili tak všeobecne, aby zahrnul čo najširšie spektrum problémov. "V prvom rade ide o spory v bankových obchodoch. Zákon o bankách im dáva povinnosť pri každom svojom obchode ponúknuť klientovi rozhodcovskú doložku," vysvetľuje tajomník SRS. No a bankový obchod je vlastne všetko, čo banky ponúkajú - účty, úvery, kontokorenty
a podobne.
V minulom roku riešila druhá komora SRS vyše 220 sporov, pričom žalobcami boli aj banky aj klienti, hoci prevažovali fyzické osoby.
"Väčšina sporov sa týka úverových zmlúv," hovorí J. Jánošík. SRS podľa jeho slov využívajú aj banky, pretože si uvedomili, že rozhoduje rýchlejšie a kvalifikovane. Spory tohto druhu sa na všeobecnom súde riešia bankovým rozkladom. "Rastie počet bánk, ktoré využívajú naše služby a riešia tak svojich dlžníkov. Okrem rýchlosti a kvality zohráva svoju úlohu cena. Poplatky v druhej komore sú o polovicu nižšie ako pri všeobecných súdoch," uvádza J. Jánošík. Je presvedčený aj o výhodách pre dlžníka: "Nazval by som ho menej bolestné, rýchlejšie a lacnejšie ako na všeobecných súdoch"
Podľa slov predsedu SRS sa čas vyriešenia sporu neustále skracuje. Od prijatia žaloby až po napísanie rozsudku trvá vo všeobecnosti menej ako štyridsať dní. A môže byť ešte kratší. "Ale nie na úkor kvality," zdôrazňuje L. Unčovský. "V prvom rade máme ambíciu budovať dlhodobú reputáciu rozhodcovského súdu. Nechceme, aby verejnosť alebo ktokoľvek mal pocit, že rozhodujeme spory rýchlo a vždy v prospech bánk. Lebo tak to jednoducho nie je," dodáva. Autonómia je podľa jeho slov absolútna - v prípade, ak sú rozhodcami aj zamestnanci bánk, nikdy nemôžu rozhodovať v spore, ktorého účastníkom je banka, pre ktorú pracujú alebo sú jej zamestnancom.
Výhodou SRS je, že nie je zaťažený toľkými spormi, ako všeobecné súdy.
Koná sa predovšetkým
písomne
Opieranie sa o písomné dôkazy je podľa
J. Jánošíka garantom čistoty. Celý proces od podania žaloby až po rozhodnutie sa realizuje písomnou formou. To znamená, že ak má napríklad klient banky v Prešove spor s bankou v Košiciach, vôbec nemusí nikam cestovať. Všetko sa vyrieši písomnou
formou.
Sú aj ústne rozhodovania, keď treba vypočuť svedkov a nestačia písomné dôkazy. Konanie vtedy trvá dlhšie ako spomínaných 40 dní, ale opäť kratšie ako vo všeobecných súdoch.
"Spory sú prideľované úplne transparentne. Máme zoznam rozhodcov podľa abecedy a tak, ako sú chronologicky zoradení, tak sú im postupované spory," vysvetľuje J. Jánošík. Meno v abecednom zozname sa preskočí len vtedy, ak je rozhodca zamestnancom alebo spolupracovníkom banky, ktorá je účastníkom sporu.
Základný princíp však spočíva vo výbere rozhodcov jednotlivými stranami. Platí na celom svete. Dvaja rozhodcovia, po jednom za každú stranu, si vyberú tretieho - predsedu senátu. "Tým sa vylučuje aj najjemnejšie podozrenie zo zaujatosti," myslí si tajomník SRS. Predseda rozhodcovského súdu nemôže byť rozhodcom.
"Máme spory, keď banka žalovala a bola úspešná, žalovala a nebola úspešná, klient žaloval a nebol úspešný, klient žaloval a bol úspešný," vymenúva všetky možnosti L. Unčovský.
Práca rozhodcu SRS
ako spoločenský status
Rozhodcom môžu byť právnici, ekonómovia, finančníci. Vyberá ich na základe nominácií predsedníctvo SRS. V prvej komore je ich 25, v druhej 24. Byť rozhodcom znamená prestíž.
"Sú symbolicky honorovaní. Komerčné využitie ich času im honorár nenahradí. Keby to robili z komerčného hľadiska, nerobili by to," hovorí jednoznačne J. Jánošík.
"Dávame si veľký pozor, aby úroveň rozhodcov bola vždy dodržaná, pretože to má vplyv na meno rozhodcovského súdu, na jeho vnímanie odbornou verejnosťou. Ľudia sa naň môžu a nemusia obrátiť. Čím je erudovanejší, tým je žiadanejší," dodáva.
Rozhodnutia RSR majú rovnakú právnu silu ako rozhodnutia všeobecného súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní dáva možnosť žalobcovi alebo žalovanému sa vo vybraných dôvodoch obrátiť na všeobecný súd, aby zrušil rozhodnutie SRS.
V rámci SRS neexistuje automatické odvolanie, hoci v minulosti bolo. Zbytočne však predlžovalo konanie. Nie je vylúčené ani v súčasnosti, ale musia sa na ňom dohodnúť obidve strany sporu.
V Európskej únii existuje sieť rozhodcovských súdov FIN - NET. "Slúži predovšetkým spotrebiteľom, keď chcú žalovať napríklad banku aj v sporoch s medzinárodným prvkom. Môžu si vyberať rozhodcovské súdy, ako im to vyhovuje," hovorí J. Jánošík. SRS je stálym pridruženým členom.
Eva Reiselová
Ladislav Unčovský: "Myslím si, že banky, podobne, ako ich klienti, si len postupne zvykajú na existenciu SRS. Podľa toho akým spôsobom a ako rýchlo budú rozhodnuté spory, bude rásť presvedčenie o tom, že má zmysel sa naň obracať. Verím, že v budúcnosti bude jeho využitie ešte širšie."
Juraj Jánošík: "Štatút a Rokovací poriadok SRS schvaľuje Národná banka Slovenska na rozdiel od iných rozhodcovských súdov, ktoré si ich vytvárajú sami. Táto skutočnosť je podľa mňa zárukou rovnako kvalitnej ochrany práv všetkých účastníkov."
