Termínované vklady sú vklady na presne určené obdobie - 1/3/6/12 mesiacov. Keď sa táto lehota skončí, môže sa automaticky obnoviť, alebo sa peniaze prevedú na bežný účet klienta či zostanú k výberu na termínovanom účte. Za predčasný výber pred uplynutím lehoty platí klient poplatok. Ten môže byť stanovený percentom z vloženej sumy, alebo závisí od počtu nedodržaných dní, teda dní, ktoré zostávajú do skončenia termínu uloženia vkladu. V takomto prípade sa klientovi nesiaha na istinu, ale zaplatí poplatok len z úroku, ktorý k danému dňu má na účte.
Pri vkladných knižkách s výpovednou lehotou napríklad jeden rok, nesmie majiteľ zabudnúť zadať výpoveď. Ak ju totiž nezadá, výpovedná lehota nezačne plynúť. A tak hoci má založenú vkladnú knižku s výpovednou lehotou jeden rok, po roku sa k peniazom nedostane. Respektíve áno, ale bude ho to stáť sankčný poplatok za predčasný výber. Môže to byť riziko najmä pre starších alebo zábudlivých ľudí.
Keď chce klient investovať na krátke obdobie, bankári odporúčajú radšej krátkodobé vklady so splatnosťou napríklad jeden alebo tri mesiace, v niektorých prípadoch aj niekoľko dní. Tento princíp platí v podstate vo všetkých bankách.
Vo všeobecnosti termínované vklady a vkladné knižky nie sú na trhu spoplatňované. Jediný poplatok, ktorý sa účtuje na trhu, je v niektorých prípadoch za zasielanie výpisu z účtu. Poplatok pri vkladných knižkách je spojený s jej zrušením. Pohybuje sa od 100 do 200 Sk. V podstate to nie je poplatok za zrušenie, ale za samotnú vkladnú knižku. Klient platí v niektorých bankách aj poplatok za vydanie novej vkladnej knižky. Niečo stojí aj predčasný výber alebo zadanie obmedzenia disponovania s vkladom.
V prípade termínovaného vkladu sa platí poplatok iba za zasielanie výpisu, predčasný výber, prípadne, tak ako pri vkladnej knižke, keď chce klient obmedziť disponovanie s prostriedkami na účte. Vedenie účtu sa nespoplatňuje. Na rozdiel od minulosti nie je obvykle založenie termínovaného vkladu podmienené aj založením bežného účtu. Ak ho však klient má, môže mu banka termínovaný vklad úročiť vyššou sadzbou.
"Vkladná knižka bola zaujímavá v minulosti, aj ako forma anonymného vkladu. Klient sa mohol rozhodnúť, či si zvolí vkladnú knižku na meno, alebo na doručiteľa, teda anonymnú. Niekedy bola pre neho anonymita dôležitá z toho pohľadu, že s vkladnou knižkou mohol hocikto manipulovať, alebo že banka nevedela, komu tie peniaze patria," vysvetľuje vedúci odboru klientských investícií SLSP Štefan Panenka. Že bol takýto prístup skutočne rozšírený, dokazuje aj fakt, že ešte v súčasnosti sú na anonymných vkladoch viac ako dve miliardy korún. Len samotná SLSP ich na začiatku tohto roka mala ešte o hodnote 1,7 miliardy Sk. Pritom každý anonymný vklad treba zmeniť na vklad na meno. Ak to majitelia do konca roka nestihnú, banky prevedú tieto vklady v zmysle zákona na ministerstvo financií.
Podľa typológie klientov, ktorú si urobila SLSP, sú vlastníkmi vkladných knižiek najmä starší ľudia, takí, ktorí sú historicky dlho jej klientmi a aj v minulosti mali vkladnú knižku. Malú časť tvoria aj noví klienti. Vo všeobecnosti hovoria skúsenosti slovenských bánk o tom, že majiteľmi vkladných knižiek sú predovšetkým ľudia vo veku nad 50 rokov, zväčša ženy, vo väčšine prípadov ľudia so základným vzdelaním a s príjmom, ktorý je na úrovni priemeru alebo tesne pod ním.
Sporenie ako rezerva do budúcnosti
Ľudia, ktorí chcú pravidelne mesačne sporiť, aby si vytvorili rezervu, chcú nasporiť istú sumu pre dieťa alebo takto využiť možnosť odpočítať si z daňového základu 12 000 Sk, využívajú sporiace vklady. Sporenie môže mať niekoľko foriem - na vkladnej knižke, na účte alebo do fondov.
Sporenie znamená pravidelné ukladanie minimálnej sumy mesačne alebo kvartálne, umožňuje hocikedy prístup k peniazom s tým, že keď klient peniaze nevyberá, v ďalšom cykle sa zvýši úroková sadzba. Niektoré banky môžu zadefinovať podmienku, že prístup klienta k peniazom je určený nejakým vopred stanoveným termínom. V takom prípade ide už skôr o kombináciu termínovaného a sporiaceho vkladu. Ale základná charakteristika je rovnaká - pravidelné ukladanie peňazí a ich zhodnocovanie aj vďaka zvýhodneným úrokom.
Sporenie na vkladnú knižku je v zásade spoplatnené rovnakým spôsobom ako pri vkladnej knižke s výpovednou lehotou. Sporenie formou účtu je spojené s poplatkami napríklad za účtovnú položku, či vedenie účtu. Keďže je to sporiaci vklad, mal by byť zvýhodnený oproti klasickému účtu - buď vyšším úrokom alebo nižšími poplatkami. Pri investovaní do fondov klient platí istý vstupný poplatok, ktorý závisí od výšky investovanej sumy. Pri sporení do fondov môže byť poplatok čiastočne zredukovaný, alebo je to úplne bez poplatku.
K alternatívnym sporivým produktom
sú náchylnejší mladší klienti, s vyšším
vzdelaním a obyvatelia väčších miest. Samozrejme, tak ako všade a pri všetkom, aj tu existujú výnimky. "Vo všeobecnosti platí, že ľudia z mesta viac inklinujú k moder-
nejším formám investovania, v malých dedinkách sú trochu viac konzervatívni, ale to sa postupne mení," konštatuje Štefan Panenka.
Ukladanie peňazí do fondov môže byť vo forme investície do fondov alebo sporenia do fondov. Investícia do fondov je jednorazová investícia. Klient vloží do fondov sumu napríklad 50 000 Sk, zaplatí vstupný poplatok, ktorý je stanovený ako percento z investovanej sumy, a zvyšok je investícia. Investíciou do fondu kupuje určitý počet podielov. Každý podiel má cenu, ktorá sa každý deň mení. Investovanú sumu si môže hocikedy vybrať. Nemá však záruku, aká bude hodnota podielu napríklad o týždeň,
či o dva, keď si bude chcieť peniaze vybrať. Môže zarobiť, ale aj prerobiť, podľa toho, aká vysoká (alebo nízka) bude cena jedného podielu. V niektorých bankách klient zaplatí aj poplatok za vystúpenie z fondu.
Ak klient nemá hotovosť, ktorú by mohol investovať do fondov, môže sa rozhodnúť pre tzv. sporenie do fondov. Je to pravidelné mesačné sporenie, pri ktorom si každý me-siac kupuje určitý počet podielov. Tento druh sporenia prináša obvykle úľavu na poplatkoch, či už vstupnom, alebo výstupnom. Obvyklý čas sporenia je tri až päť rokov. Ak je to na viac ako desať rokov a
klient si peniaze vyberie po 55. roku svojho veku, môže si z daňového základu odpočítať 12-tisíc Sk. Aj tu však treba počítať s rizikom, že hodnota podielov sa mení, a to nielen smerom nahor, ale aj nadol. Za predčasný výber platí klient poplatok.
Pri fondoch klient nemá záruku, aká bude v budúcnosti hodnota jeho podielu, môže sa stať, že bude aj nižšia ako je dnes. Každý produkt má svoj cyklus a každý rok prichá-dza na trh nový produkt. Naposledy to boli fondy, teraz sú hitom zaistené alebo garantované vklady. Pri nich banka klientovi sľúbi, že suma, ktorú dostane v budúcnosti, nebude nižšia ako tá, ktorú dnes investuje a ešte mu prisľúbi, že mu dá niečo navyše.
Výška minimálnych vkladov sa v jednotlivých bankách líši len minimálne, takže v zásade možno konštatovať, že minimálna investícia do fondov je 5 000 Sk. Pri sporení do fondov je to oveľa menej, obvykle 500 až 1 000 Sk, minimálny vklad sporenia na vkladnú knižku sa môže pohybovať v rozpätí od 500 do 1 000 Sk a na termínovaný vklad je obvyklou sumou 10 000 Sk.
Odporúčanie banky i zdravého rozumu
Zhrnuté a podčiarknuté: občan, poten-ciálny klient banky, by si mal najskôr premyslieť, ako chce so svojimi peniazmi, súčasnými alebo budúcimi, naložiť, čo od vkladu očakáva. Ak má k dispozícii hotovosť, ktorú nebude určitý čas potrebovať, môže zvoliť vkladnú knižku s výpovednou lehotou alebo termínovaný vklad. Ak je ochotný ísť aj do rizika s vedomím, že môže získať, ale aj stratiť, vhodná je investícia do fondov. Ak klient nemá hotovosť, ale je schopný pravidelne ukladať určitú sumu peňazí, má možnosť vybrať si niektorú z foriem sporenia. A opäť má alternatívu bez rizika - sporenie na vkladnú knižku či na účet, alebo s rizikom - sporenie do fondu. Aj pri investovaní do fondov sa výška rizika líši od typu fondov. Takmer zanedbateľné riziko je pri peňažných a dlhopisových fondoch, väčšie riziko, respektíve, o riziku môžeme hovoriť pri akciových fondoch.
Rozhodnúť sa hneď počas prvej návštevy banky je možno predčasné. Dobré je vypočuť si možnosti, nechať si vysvetliť rozdiely medzi jednotlivými produktmi, prípadne zistiť podmienky, za akých by mu rovnaké alebo veľmi podobné produkty ponúkli inde. Tiež sa oplatí zistiť si vo svojom okolí skúsenosti s rôznymi formami vkladov. Chce to čas, potrebný a najmä užitočný na zváženie všetkých výhod a nevýhod. Veď ani v prípade kúpy televízora či práčky neutekáme hneď do obchodu a nekúpime prvý tovar, na ktorý narazíme.
Ivana Adamová
