. Paríž a Berlín za posledné desaťročia výrazne zlepšili vzájomné vzťahy, dejepis by mal prekonať predsudky. Na jeho vzniku sa pred tromi rokmi dohodli kancelár Gerhard Schröder a prezident Jacques Chirac.

Dejepis má 300 strán a napísalo ho päť nemeckých a päť francúzskych historikov. Nie je to tradičná učebnica, skôr sa venuje vzájomným vzťahom, francúzskym koloniálnym vojnám či zjednoteniu Nemecka. Tieto témy doteraz učebnice viac-menej ignorovali. Denník Le Figaro napísal, že najväčšie spory medzi historikmi nevznikali pri písaní o vojne, ale skôr o úlohe a vplyve Ameriky v Európe rozdelenej železnou oponou.

Francúzi presadzovali kritickejší názor k Spojeným štátom, Nemci chceli písať pozitívnejšie. Ďalším problémom bolo hodnotenie komunistických režimov v strednej Európe. Nemci, aj pre skúsenosť s Nemeckou demokratickou republikou, boli ostrejší k vtedajším garnitúram v Československu alebo v Poľsku. Výsledok je kompromisom oboch strán a podľa učiteľov sa podaril - kniha je čítavá, zrozumiteľná a obsahuje množstvo zaujímavých reálií.

Dejepis predstavil minister školstva Gilles de Robien v severofrancúzskom meste Péronne blízko miesta, kde sa odohrala jedna z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny. Nemeckú verziu predstavia v júli v Saarbrückene. Do škôl sa dostane na budúci rok. Neskôr by mali pribudnúť dve ďalšie, ktoré budú aj o problematickom úseku pred druhou svetovou vojnou a o antickom období až po 18. storočie.

O spoločnú učebnicu sa doteraz pokúsili iba Izraelčania a Palestínčania, ale skončilo sa to fiaskom. Obe krajiny písali o tých istých udalostiach úplne rozdielne.

Veľké spory spôsobil nedávno dejepis vo východnej Ázii. Čína a Južná Kórea ostro odsúdili japonskú učebnicu dejepisu, ktorá podľa nich zľahčuje zverstvá japonskej armády na ich území. Kniha spôsobila diplomatickú roztržku aj pouličné demonštrácie, počas ktorých ľudia rabovali obchody predávajúce japonské výrobky a zaútočili na japonské veľvyslanectvo.

(hud, čtk)