Iránsky prezident napísal list svojmu americkému partnerovi. Čo sa v ňom skrýva, Bush prezradí, keď diplomatická pošta dorazí do Bieleho domu. FOTO - SITA/AP |
Ahmadínedžád núka riešenie svetovej situácie. Je to prvý list po 27 rokoch, ktorý z Teheránu dorazí do Bieleho domuTEHERÁN, WASHINGTON - Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád napísal list americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi, v ktorom mu navrhol "riešenie súčasnej svetovej situácie". Za uplynulých 27 rokov je to prvý list najvyššieho iránskeho predstaviteľa pre Biely dom.
Prichádza v čase, keď sa v New Yorku stretáva Bezpečnostná rada OSN, aby rokovala o Iráne, jeho jadrovom programe a sankciách, ktoré navrhujú proti Teheránu uvaliť Veľká Británia, Francúzsko a Spojené štáty.
Čo presne píše v liste Ahmadínedžád, známy tvrdými výrokmi proti Západu, bude známe až keď list dorazí k Bushovi. Zaslaný bol na švajčiarske veľvyslanectvo v Teheráne, ktoré zastupuje americké záujmy v Iráne. USA a Irán prerušili diplomatické styky v roku 1980. Rok predtým obsadili americké veľvyslanectvo v Teheráne radikálni študenti a personál držali v zajatí 444 dní.
Priame oslovenie Busha prostredníctvom listu je zaujímavé. Je ale nepravdepodobné, že by iránsky prezident prišiel s riešením okolo jadrového programu, ktoré by považovali Spojené štáty za uspokojivé. Teherán práve naopak v posledných dňoch dáva najavo, že nemieni zastaviť obohacovanie uránu. Ahmadínedžád označil sankcie, ktorými hrozia v OSN, "za bezvýznamné". Nedávno tiež pohrozil, že Irán odstúpi od zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Spojené štáty už niekoľkokrát uviedli, že nevylučujú ani vojenskú akciu proti Iránu hoci momentálne túto možnosť nezvažujú. Britský predseda vlády Tony Blair včera dôrazne poprel, že by uvažoval o zmene politiky k Iránu a povedal, že nevie o nikom, kto by si myslel, že jadrový útok proti Iránu by bol niečo iné, než úplná absurdita. Správy o možnosti jadrového úderu sa objavili vo svetovej tlači.
Dve krajiny v Bezpečnostnej rade s právom veta - Rusko a Čína - sú proti uvaleniu sankcií na Irán aj proti prípadnému vojenskému zásahu.
Irán rozbieha rozsiahlu diplomatickú ofenzívu. Prezident odcestoval do Indonézie na šesťdňovú návštevu, pri ktorej chce hľadať podporu pre iránsky jadrový program. Koncom týždňa sa na Bali zúčastní na konferencii zástupcov moslimských krajín. Do Ankary zasa pricestoval vyjednávač v otázkach jadrového programu Alí Larídžaní. V susednom Turecku chce žiadať o podporu svojho názoru, že by spory o jeho jadrovom programe mala riešiť len Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a nie Bezpečnostná rada. (mch, reuters, čtk)
Americko-iránske vzťahy1979: Dav obsadil americké veľvyslanectvo v Teheráne
1980: Americká záchranná akcia sa končí neúspechom
1981: Zajatcov z veľvyslanectva Irán konečne prepustil
1995: Prezident Clinton uvalil na Irán sankcie za podporu terorizmu
2002: Prezident Bush zaradil Irán, Irak a Severnú Kóreu na "os zla"
2006: Irán oznámil, že obohacuje urán (r)