Hackeri sú na oboch stranách siete

Juraj je bývalý hacker. O konkrétnych prienikoch do sietí toho veľa nepovie (teda nenapíše, lebo rozhovor sme, samozrejme, robili e-mailom), ale túto scénu stále sleduje a je jej súčasťou. Živia ho počítače a siete. Robí webové aplikácie, spravuje server

Deň pred Silvestrom sa v Berlíne každoročne koná medzinárodné stretnutie hackerov Chaos Communication Congress s workshopmi a prednáškami na technologické i politické témy. FOTO - JÁN TELÚCH

Aká je slovenská hackerská scéna?

"Nemyslím si, že existuje niečo ako 'hackerská scéna', aspoň nie na Slovensku. Existujú ľudia, ktorí sa zaujímajú o počítače trochu viac ako na úrovni bežného užívateľa a občas sa niektorí spolu aj stretávajú (napríklad na 2600 meetingoch - tie v Bratislave dočasne nie sú, ale napríklad v Prahe, tam stabilne býva okolo dvadsať ľudí), ale scénou by som to nenazýval. Občas sa zjavia nejaké zmenené webstránky, občas sa niekto dostane do NBÚ :-), ale že by existovali konkrétne hackerské skupiny s nejakou hierarchiou, to asi nie. Ľudia si predstavujú, že hackeri sa noc čo noc grupujú niekde v tmavej pivnici plnej počítačov s gigabitovou linkou na internet a každú noc im padne za obeť aspoň pol internetu, ale tak to nie je. Počítače sú pre niekoho koníčkom ako pre iného zbieranie známok alebo tuning áut."

Existuje niečo ako hackerská etika?

"To je individuálna vec každého, to je ako keby ste sa pýtali, či ešte existuje niečo ako slušnosť. Ako u koho. Každá vedomosť a schopnosť sa dá použiť pozitívne aj negatívne. Etika nie je zákon, ktorý musí každý dodržiavať, preto je to etika. Hackeri sú tiež len ľudia, nedá sa povedať, že sú len dobrí alebo len zlí. Ale myslím, že väčšina ľudí, čo sa zaoberá takýmito vecami, nemá potrebu niečo ničiť alebo kradnúť a väčšinou sa o ich činnosti ani nikto nedozvie, takže sa o nich ani nepíše. Ak sa píše, tak práve o tých, čo niečo zničili alebo ukradli, preto v očiach bežného človeka je hacker zlodej a vandal."

Čo je hackerstvo? Zábava, poslanie, alebo "greenpeace v informatike", ako kedysi povedal známy hacker Pajkus?

"Tiež ako pre koho, ale v prvom rade je to podľa mňa zábava a chuť zistiť, ako veci fungujú. Lebo hackerstvo nie je len to, čo sa z neho stalo v poslednom čase. Hackovať sa dá všetko - v zmysle zistiť, ako to funguje, a prípadne to následne upraviť, aby to fungovalo ináč alebo lepšie. A pokiaľ ide o hackerstvo v rámci počítačov, respektíve počítačových sietí, súhlasím s tým, že hackeri sa často snažia upozorniť na problémy, o ktorých by sa ináč nevedelo, alebo by na ne nikto neupozornil (napríklad, aby administrátor siete neprišiel o miesto, nemusel robiť ,zbytočnú' prácu navyše a podobne)."

Čo si myslíte o takých hackerských disciplínach ako úprava telefónov, aby sa dalo volať zadarmo a podobne?

"Myslíte phreaking, tam ani nejde o úpravu telefónov ako skôr o pochopenie fungovania ústrední a celého telefónneho systému. Telefonovanie zadarmo je len vedľajší produkt. Aj to je primárne zábava, pozerám sa na to rovnako ako na hocakú inú formu hackingu."

Mení sa rokmi "filozofia hackerstva"?

"Filozofia sa nemení, menia sa len technické prostriedky a vedomosti (tých pribúda)."

Ako sa pozeráte na hádzanie viny za prieniky do nezabezpečených systémov na hackerov?

"No napríklad v tom nedávnom prípade NBÚ bolo vtipné sledovať, ako zodpovední najprv tvrdili, že sa vlastne nič nestalo, potom, že sa síce stalo, ale aj tak sa nič dôležité odtiaľ von dostať nemohlo, a nakoniec dokonca, že to bola zaplatená politická akcia na diskreditáciu alebo také niečo. Samozrejme, že sa musí na niekoho hodiť zodpovednosť, a prečo by ju mali hádzať na seba? Veď hackeri sú tí zlí, oni za všetko môžu. Aj za heslo nbusr123. Ako si to vôbec dovolili, hádať heslo takého dôveryhodného a bezpečného úradu?

To je rovnaké, ako myslieť si, že keby Národná banka prepustila celú ochranku a všetko zlato a peniaze by mala v trezore na hlavnom námestí, ktorý by bol zamknutý jednou FABkou a kľúč by bol skrytý pod rohožkou, tak by sa vlastne nič nestalo, lebo zamknuté to je, a kto by vykrádal, veď to je trestné!

Samozrejme, že keď sa niekto dostane niekam, kde nemá, je to aj jeho problém, ale zodpovednosť za zabezpečenie daného miesta (servera, siete, atď.) nemá on, ale niekto na druhej strane."

Veľa výborne platených bezpečnostných expertov vo firmách má údajne "prienikársku" minulosť. Aké sú vaše skúsenosti?

"Nemám k dispozícii žiadnu štatistiku, ale je logické, že kto sa zaujíma o počítačovú bezpečnosť, pravdepodobne sa zaujíma aj o hackerstvo, či už z jednej, alebo druhej strany. Mimochodom, ,zlí' hackeri sa väčšinou označujú ako ,black hat' - to sú tí, čo sa snažia prenikať do zle zabezpečených sietí, a ,white hat' hackeri sú tí, čo sa im v tom snažia zabrániť, čiže bezpečnostní experti."

Ako ste sa dostali k hackerstvu vy?

"Zrejme to bolo niekedy v roku 1988, keď som sa prihlásil na letný tábor s počítačmi, odvtedy ma začali zaujímať počítače a všetko, čo sa ich týka."

Hackujete ešte aktívne?

"V rámci mojej predošlej definície áno, napríklad minule som si rozobral zámku na aute a prepájkoval štyri kontakty, za čo by mi v servise naúčtovali päťtisíc, lebo by zámku vyhodili a vymenili za novú. Hackerstvo sa oplatí."

Kedy človeka prestane hackerstvo baviť?

"Neviem, to je asi ako s hocakým iným koníčkom. Tipujem, že väčšinu ľudí to baviť neprestane, ide len o to, že s postupom času na to majú menej času. Ale pozor, na dôchodku ho budú mať zase dosť, ten čas sa blíži! :-))"

Autor: Marián Jaslovský