Nič iné nám na šampionáte v Rige neostáva. Slovenská reprezentácia naň nastupuje s najmenším počtom osobností NHL odkedy hráme v A kategórii MS. Porovnateľné sú len Helsinki 1997, kde mal tréner Golonka iba Stümpela, pri ktorom dostal vtedy šancu aj mladý Marián Hossa.

Teraz je Marián Hossa jasným lídrom, ostatných päť mien z NHL s dvojcestnými zmluvami ešte zďaleka nie sú osobnosťami.

Marián Hossa je pre svojho otca Františka zároveň najväčšou nádejou zvrátiť jeho nelichotivú, zväčša prizdvorilo obchádzanú, trénerskú bilanciu: Hossov tím zatiaľ vždy zaostal za reálnymi možnosťami i očakávaniami. Vrátane bronzových MS v Helsinkách 2003, kde sa našej absolútne najväčšej útočnej sily bál celý svet (Pálffy, Bondra, Demitra, Šatan, Nagy, Stümpel). Triumf v zápase o 3. miesto bol útechou stojacou na prelomení českého komplexu - aj preto sa úspech v malom finále položartom interpretoval vyššie než prípadná prehra vo veľkom finále.

V Česku 2004, vlani v Rakúsku i na olympiáde v Turíne Hossov tím zanechal na ľade menej, než na čo mal.

Vždy v ňom síce panovala "perfektná kamarátska atmosféra", ktorá však zároveň prinášala nebezpečie totality tolerancie v rámci celého trojuholníka hráči - tréneri - funkcionári. Keď sa nedarilo, nemal v ňom kto konštruktívne nakričať a hlavne nájsť východisko, rozhodujúce slovo. Všetko sa uzavrelo - taký je hokej a najmä vrtkavá šťastena. V skutočnosti však funkčný trojuholník neexistoval. Hráči mali vždy nedotknuteľné postavenie, zväzová generalita i tréneri sa vždy len úctivo uklonili, že hviezdy NHL prišli a nechali ich nerušene hrať obľúbený kamarátsky systém. Povzdychy Višňovského či Pálffyho ("s takým bordelom v obrane sa nedá hrať") po vlaňajšom debakli s Českom vo Viedni, ostali len kdesi za autobusom.

V Rige sa teda Františkovi Hossovi pri kríze osobností otvára šanca prvýkrát vytĺcť z mužstva viac, než v ňom je. Nebude musieť toľko načúvať širokú radu skúsených hráčov (vyhovel im, keď sa vlani vo štvrťfinále s Kanadou rozhodli pre hru na tri útoky), môže ťažiť z energie a ašpirácií nových tvárí, hladu po prvej medaile, ktorý symbolizujú aj jeho synovia.

V zjednodušenej vzťahovej situácii - už aj bez generálneho manažéra Petra Šťastného - môže radikálnejšie zaznieť jeho koučing i celková stratégia.

Úspech na šampionáte stojí a padá na jedinom zápase. Hossovci majú šancu na nesmrteľné "hosanna", ak prelomia magickú štvrťfinálovú stenu.

VOJTECH JURKOVIČ