Paríž/Viedeň/Berlín/Belehrad 4. mája (TASR) - Vlnu protestov vyvolalo rozhodnutie intendanta parížskej divadelnej scény Comédie Francaise Marcela Bozonneta, ktorý sa rozhodol stiahnuť z programu pripravovanú inscenáciu Voyage au pays sonore ou l'art de la question hry rakúskeho autora Petera Handkeho (63).
Dôvodom na intendantovo rozhodnutie bola účasť medzinárodne uznávaného, aj keď kontroverznými názormi známeho literáta na marcovom pohrebe Slobodana Miloševiča v Belehrade a jeho tamojší príhovor.
Intendantovo rozhodnutie spochybnil aj francúzsky minister kultúry Renaud Donnedieu de Vabres. V liste adresovanom Marcelovi Bozonnetovi konštatuje, že Handkeho dielo nastoľujúce "otázky univerzálnej platnosti" by bolo v súčasných nepokojných časoch užitočné uviesť na scéne. Zároveň ubezpečuje, že nemieni zasahovať intendantovi do "programových rozhodnutí".
Šéf francúzskeho rezortu kultúry by v nedeľu mal navštíviť Petra Handkeho, ktorý žije aktuálne v okolí Paríža.
V zastúpení Handkeho vydavateľstva Suhrkamp adresovala intendantovi spomínanej scény list Ulla Unseldová-Berkéwiczová, podľa ktorej je jeho rozhodnutie v rozpore so všetkým, čo charakterizuje slobodnú spoločnosť - právom na slobodu názoru a nezávislosťou umenia. Handkeho politické názory boli známe už dávno pred Miloševičovým pohrebom, divadlo s ním navyše nehľadalo dialóg, vyčíta editorka intendantovi.
V uplynulých dňoch protestovali proti rozhodnutiu neuviesť Handkeho hru na parížskej scéne vo februári 2007 aj prominentní európski filmári, vrátane Michaela Hanekeho i Emira Kusturicu, ako aj laureátka Nobelovej ceny za literatúru Elfriede Jelineková, či jej inými oceneniami ovenčení profesijní kolegovia Robert Menasse, Josef Winkler, či Paul Nizon.
Za absurdné a smiešne označil rozhodnutie z Paríža Klaus Bachler, riaditeľ prvej rakúskej divadelnej scény - viedenského Burgtheatru. Niekdajší pilier tohto divadla Claus Peymann, ktorý je v súčasnosti intendantom scény Berliner Ensemble, kritizoval počin z Paríža ako šokujúci a ojedinelý prípad cenzúry kultúry. Inkriminované dielo je podľa jeho slov manifestom nenásilnosti, pričom ho charakterizuje mimoriadne hlboká humanita. Zároveň vyzval všetkých kolegov, hercov, režisérov a ďalších umelcov Comédie Francaise, aby sa zasadili za uvedenie Handkeho hry na ich scéne.
Marcel Bozonnet sa bránil kritike, ktorá jeho počínanie charakterizuje ako istý druh cenzúry. Šéf jednej divadelnej scény rozhodol, že hru neuvedie, iní ju však môžu hrať, vyhlásil a poznamenal, že tak ako má Handke veľký priestor, tak ho treba dopriať aj intendantovi pri rozhodovaní o programových otázkach.
3 le juh
