
Polícia v Barcelone zasahuje proti antiglobalistom. FOTO - REUTERS
BARCELONA - Vôbec po prvý raz v histórii sa včera v prvý deň summitu Európskej únie v Barcelone k štátnikom únie pripojili aj predstavitelia trinástich kandidujúcich krajín. Doteraz kandidátov pozývali na summity len na obed, kde ich informovali, na čom sa dohodli. Teraz sedia pri jednom stole, ich prítomnosť je však len symbolická.
Hlavnou témou summitu totiž nie je rozširovanie. Lídri únie rokujú najmä o ekonomických a sociálnych otázkach. Snažia sa nájsť odpoveď na americký úspech: aby Európa prestala zaostávať, ale aby si súčasne zachovala výhody štedrej sociálnej siete.
Kandidáti si počkajú na Sevillu
Španielsky premiér José Mária Aznar pozvanie kandidátov odôvodnil tým, že majú možnosť pripojiť sa k odkazu z Lisabonského summitu, na ktorom sa schválili strategické ciele. Tie majú úniu premeniť na najkonkurencieschopnejší a najdynamickejšie sa rozvíjajúci kút sveta.
Predstavitelia členských štátov únie očakávali, že im predstavitelia kandidujúcich štátov krátko vyložia, aké opatrenia prijali na rast zamestnanosti, konkurencieschopnosti či podporu vedy. Aznar v pozývacom liste upozornil, aby sa neotvárala otázka rozšírenia.
Príhovor slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu v tomto smere zapadol do kontextu požiadaviek: skloňoval vysokú nezamestnanosť či podporu vedy a až na záver vyjadril nádej, že „EÚ počíta so Slovenskom ako členom únie v blízkej budúcnosti“.
Rozširovanie sa dostane do agendy ďalšieho summitu, ktorý sa uskutoční začiatkom leta v Seville. Aj preto predstavitelia kandidátskych štátov včera z Barcelony odišli domov.
Boj o energetiku
Už včera sa v Barcelone objavovali hlasy, že niektoré body agendy summitu prejdú bez väčších problémov. Ide napríklad o zjednodušenie a prepojenie finančnej kontroly či ambiciózny globálny komunikačný projekt Galileo.
Najväčšou výzvou stále zostáva avizovaná debata o liberalizácii energetiky. Tá predpokladá, že voľný pohyb elektrického prúdu či plynu v EÚ spôsobí zníženie cien.
S týmto názorom sa zhoduje Európska komisia, ktorá je presvedčená, že liberalizovanie energie prinesie väčší úžitok zákazníkom iba vtedy, keď energopodniky nebudú v rukách štátu. S týmto návrhom však nesúhlasí Francúzsko, ktorého predstavitelia včera nejavili žiadny náznak ústupkov. Paríž opakovane zdôraznil, že jedna z najväčších energetických firiem sveta - Electricite de France (EdF), zostane v rukách štátu.
Preto v Barcelone nikto skutočne neočakáva, že by sa agenda energetiky vyriešila. Skôr sa predpokladá akýsi kompromis, v ktorom by Paríž o liberalizácii energetiky hovoril, ale iba z „dlhodobého hľadiska“.
JURAJ TOMAGA