BRATISLAVA - Nový Zákonník práce môže v konečnom dôsledku spôsobiť pokles zamestnanosti, hoci jeho tvorcovia zamýšľali pravý opak. Kritici návrhu tvrdia, že bezprostrednou reakciou zamestnávateľov na nový Zákonník bude neochota vytvárať nové pracovné miesta.

Z prieskumu, ktorý zrealizovala Podnikateľská aliancia Slovenska medzi podnikmi s celkovým počtom zamestnancov takmer 25-tisíc vyplynulo, že firmám stúpnu náklady a byrokratický aparát. „Podľa prieskumu sa podnikom zvýšia ročné náklady v priemere o 1,2 percenta. Zvýšenie nákladov sa dotkne až 82 percent podnikov. Odhadovaný dosah na náklady sa pohybuje od niekoľkých desatín percenta až po 19 percent,“ informovala aliancia.

Ešte horšie dôsledky Zákonníka práce predpovedá prieskum v oblasti zamestnávania. „Zníženie počtu zamestnancov avizuje až 67 percent podnikov. V 39 percentách prípadov sa zamestnanosť nezmení a len štyri percentá uviedli, že zamestnanosť zvýšia,“ varuje aliancia. Odhadla, že nový Zákonník práce by v navrhovanej podobe znížil zamestnanosť v priemere o tri percentá.

„Nový Zákonník bude mať väčší dosah na malé ako na veľké podniky. Vyskytli sa dokonca prípady, keď podniky avizovali, že tento predpis bude na nich pôsobiť likvidačne,“ upozornila aliancia. Zo zmien, ktoré Zákonník prináša, sa podniky obávajú najviac obmedzovania dĺžky pracovného času, zrušenia dohôd o pracovnej činnosti a problémov v práci na zmeny.

Väčšina týchto obmedzení je pritom slovenským unikátom, aký v pracovnom práve vyspelých krajín nemá miesto. „Aj v zahraničí sú obmedzenia dĺžky pracovného času a nadčasov, sú však miernejšie a najmä pružnejšie,“ tvrdí aliancia. Pripravená legislatíva sa na rozdiel od sveta snaží obsiahnuť čo najviac oblastí vrátane tých, ktoré sa v zahraničí riešia nepísanými pravidlami a normálnymi vzťahmi. Príkladom tejto snahy je povinnosť zamestnávateľa prerokovať okamžitú výpoveď s odbormi predtým, ako ju oznámi zamestnancovi. „V žiadnej z dopytovaných krajín nie je taká obmedzujúca úprava. Jej dosahom nebude len znepružnenie ukončenia pracovného pomeru, ale aj najímania nových pracovníkov“.

Vicepremiér Ivan Mikloš včera oznámil, že časť z kritizovaných paragrafov stihnú poslanci „odstrániť“ ešte pred 1. aprílom, keď začne nový Zákonník práce platiť. „Ide o zmenu tých ustanovení, ktoré neprijateľným spôsobom znižujú pružnosť práce,“ povedal Mikloš a spresnil, že sa to bude týkať úpravy pracovného času a nadčasu, odpočinku, ale aj vedľajšieho pracovného pomeru. Poslanci sa majú spornými paragrafmi zaoberať už v utorok, ale rokovaniu parlamentu bude predchádzať stretnutie tripartity. Jej odporúčanie pravdepodobne nebude jednotné, pretože odbory už snahu zmeniť Zákonník práce kritizovali s odôvodnením, že „kódex chcú zmeniť mnohé zahraničné lobistické skupiny, ktoré ho chcú vrátiť do obdobia spred sto rokov“. K argumentácii odborárskeho šéfa Ivana Saktora sa pripojil aj minister Pavel Koncoš.

Obmedzenia a odlišnosti- maximálna dĺžka pracovného času za týždeň 48 hodín,

- maximálna práca nadčas za rok 150 hodín,

- povinnosť prerokovať okamžitú výpoveď s odbormi,

- povinnosť takého rozvrhu práce, aby mal každý dva dni po sebe voľno,

- povinná existencia zamestnaneckej rady,

- nemožnosť zamestnať manžela (manželku).

Mínusy Zákonníka prácezvýši náklady

- obmedzením dĺžky pracovného času,

- zrušením dohôd o pracovnej činnosti,

- problémami v práci na zmeny,

zníži zamestnanosť

- nemožnosťou znovuvytvorenia zrušených pracovných miest,

- sankciami vyplývajúcimi z predzmluvných vzťahov,

- zrušením dohôd o pracovnej činnosti,

zvýši byrokratické zaťaženie

zvýši tlak na obchádzanie zákona