V Zuzinej rodine majú problém, ktorý neustále narastá. Je to spor medzi jej manželom a synom Matejom. Odmalička si vraj k sebe nevedeli nájsť cestu. Manžel má syna síce rád, ale je presvedčený, že na deti treba byť prísny. Hoci mal sám tvrdého otca a vždy vravel, že chce byť iný, správa sa rovnako. Maťa odmalička láme. Chcel z neho vychovať správneho chlapa a športovca, takže ho nútil hrať futbal, basketbal a tenis, otužoval ho, brával na čundre. Maťo však žiadnemu športu neprepadol a robil to viac-menej z donútenia. Rovnako na túry a rodinné dovolenky v prírode chodil skôr preto, že ako dieťa nemal na výber.
Teraz má však osemnásť a búri sa. Rešpekt, ktorý pred otcom vždy mal, sa zmenil na averziu. Stále sa hádajú, kričia na seba, na ničom sa nemôžu zhodnúť. „Konflikty sú na Vianoce, na Veľkú noc, na narodeniny,“ píše Zuza, ktorá si pripadá ako medzi dvoma kameňmi, lebo chyby vidí na oboch stranách. Manžel vraj nechce stratiť pozíciu neochvejnej hlavy rodiny, ale syn ho odmieta uznať, „všetko akoby až naschvál neguje“. Zuza dodáva, že pre ňu bol manžel vždy prirodzenou autoritou a veľkou oporou a vždy mali pekný vzťah.
Pýta sa, ako môže pomôcť, aby si manžel a syn k sebe našli cestu a pochopili jeden druhého, lebo vie, že obaja sa tou situáciou v duchu trápia.

Máte aj vy dospievajúce či už dospelé dieťa, ku ktorému si neviete nájsť cestu? Máte aj vy rodičov, s ktorými máte neustále nedorozumenia? Napíšte, ako tieto konflikty riešite. Niektoré vaše príspevky uverejníme v sobotňajšej prílohe VÍKEND.