v roku 2005. Práve naopak. Za posledný rok zomrelo 63 novinárov, čo je najviac za posledné desaťročie. Mimoriadne nebezpečný je Irak, kde zahynulo najviac - až 22 novinárov.
Tradične zlá situácia pre novinárov pretrváva v nedemokratických krajinách ako Kuba, Severná Kórea či Bielorusko.
Zlý trend pokračoval aj v Rusku, ktoré tento rok hostí v Petrohrade summit najvplyvnejších štátov sveta - G7 a na zlepšenie imidžu si už najalo americkú PR agentúru.
"Zhoršenie pracovných podmienok pre novinárov tam pokračovalo alarmujúco aj v roku 2005," píšu Reportéri bez hraníc ku včerajšiemu Svetovému dňu slobody tlače.
"Vláda zavŕšila návrat k tradícii sovietskej propagandy," hodnotí posledný rok na ruskej mediálnej scéne Oleg Panfilov, riaditeľ moskovského Centra pre extrémnu žurnalistiku.
Najkritickejšia situácia je podľa neho v televíznom spravodajstve, ktoré je úplne pod kontrolou Kremľa.
Dobré to však nie je ani medzi novinami, ktoré sa čoraz viac dostávajú pod vplyv štátneho koncernu Gazprom.
"Najnezávislejšie spravodajstvo je na internete. Má to však jeden problém," rozpráva Panfilov. "Politické správy na internete číta len okolo päť percent ľudí."
Obzvlášť pod kontrolou Kremľa je informovanie o nepokojnom severnom Kaukaze. Tradičnou beriérou, na ktorú nezávislí novinári v Rusku narážajú, je prísna kontrola pohybu po Čečensku.
"Cestovať na severný Kaukaz bez autocenzúry sa ruským novinárom neodporúča," hovorí Panfilov.
Presvedčila sa o tom známa ruská novinárka Anna Politkovská. Na letisku v Moskve ju otrávili.
Pre zahraničných novinárov je to ešte komplikovanejšie. "Sú len dve možnosti: vycestovať tam oficiálne pod dohľadom ruských činiteľov alebo nezávisle, čo je veľmi riskantné," rozpráva Tomáš Vršovický z organizácie Prague Watchdog, ktorá zbiera informácie o Čečensku so zameraním na ľudské práva a prístup médií. V prípade nezávislých ciest novinári riskujú, že ich unesú banditi, ktorí sa snažia získať peniaze z výkupného, alebo že ich zatknú príslušníci ruských a čečenských bezpečnostných zložiek.
