Odkedy som spoznal klub SO - 36 v berlínskom Kreuzbergu, mám sen: pozvať tam raz Vladimíra Palka, Richarda Rybníčka, Daniela Lipšica a ďalších novodobých pravicových bojovníkov, podľa ktorých „homosexuálnu kauzu treba chápať ako organickú súčasť kultúrnej vojny, vedenej ľavicovým liberalizmom proti tradičnému vnímaniu rodiny, inštitúcie manželstva a sexuálnej morálky".
V SO - 36 sa už dlhé roky v nedeľu podvečer konajú tanečné bály, ktoré patria ku každému poriadnemu veľkomestu a tešia sa veľkej popularite. Tancuje sa salsa, tango, neskôr v noci disco, alebo čo len kto chce. Vítaný je každý, preto tancujú muži so ženami, muži s mužmi aj ženy so ženami. Pod blikajúcou žiarou troch diskogulí vládne oveľa lepšia nálada a príjemnejšia atmosféra ako vo všetkých tých vychytených a brutálne drahých kluboch v Berlíne dohromady. Keď som tam minule strávil noc, uvedomil som si, ako dlho som už nevidel toľko lásky a smiechu na jednom mieste. Chodievajú tam ozaj tri generácie, takže sa pri valčíkových krokoch stretávajú dôchodcovia s tínedžermi, manažéri s pankáčmi, či rockeri s fanúšikmi techna.
Mám vážne podozrenie, že Palko, Lipšic a ich ideologickí spriaznenci takéto miesto nikdy nenavštívili. Inak by, nazdávam sa, netvrdili, že im ako kresťansky cítiacim ľuďom „prekážajú prejavy homosexuálneho správania". Platí tento výrok aj pre členov alebo priaznivcov ich strany s menšinovou sexuálnou orientáciou? Možno by si títo páni práve na tanečnom parkete vyskúšali, že na malom spoločnom priestore úplne stačí základná vzájomná ľudská tolerancia a nedochádza k zbytočným zrážkam, úderom lakťami a nestúpa sa bolestivo po nohách.
Netuším síce, čo je Palkom proklamovaná „ľavicovo-liberálna tyrania v EÚ", no viem určite, že dvaja chlapi či dve ženy to spolu nemajú o nič ľahšie v posteli, na nákupoch ani pri vychovávaní detí ako ostatní ľudia. Oveľa viac ma štve, keď sa v reklame na auto pod heslom: „Dáme vám ju za polovicu" mladá žena prezentuje ako prostitútka, než keď si dvaja muži vedľa mňa v klube dávajú francúzaka.
Švédsky pastor Green, ktorého sa Palko zastal diplomatickou cestou, povedal: „Nie všetci homosexuáli sú pedofili alebo zvrátení. Otvárajú však dvere do zakázaných oblastí." Možno by na pochopenie vlastného omylu stačilo zájsť aspoň raz namiesto na cudzie veľvyslanectvo medzi ľudí, ktorých sa táto vec týka - vypočuť si ich, diskutovať s nimi, alebo si s nimi trebárs zatancovať.
