entantov vrátane štyroch zástupcov v grécko-rímskom štýle vyhrať ani jediný zápas a padla na samé dno. "To nebolo normálne. Taký psychicky zlomený som ešte nebol," priznal sa Hirjak po návrate. Z plánov skončiť aspoň raz v prvej päťke a vybojovať jednu miestenku do olympijského Top tímu nezostalo vôbec nič.
Ešte z Moskvy zvolával Hirjak telefonicky na štvrtok zasadnutie trénersko-metodickej komisie, kde chce vzniknutú situáciu riešiť. "A na budúci utorok sme naplánovali zasadnutie predsedníctva zväzu, " vysvetľoval smutným hlasom. "Jedno je isté už teraz. Na majstrovstvá sveta (na konci septembra v čínskom Guangžou - pozn. red.) pôjdeme vo výrazne redukovanom počte," razantne doplnil.
Problém, prečo na žinenkách moskovského olympijského komplexu nedvíhal žiaden Slovák ani raz ruky nad hlavu, má viacero príčin. "Jedni na výhru nemali, ostatní to nezvládli psychicky alebo neodviedli v príprave maximum. V klasickom štýle mohol vyhrať vari len Marián Mihálik. Po prvej dvojminútovke viedol, nezvládol však záver druhej. Vo voľnom štýle nemôžem Pechovi nič vyčítať. Snažil sa, ale na úspech to bolo málo. A dodnes neviem, prečo mu na konci rozhodcovia odpískali pasivitu. Fašánek pokazil záver. Dvadsať sekúnd pred koncom pustil súpera pod seba, ten ho vyniesol zo žinenky, za čo je podľa nových pravidiel bod a rozhodol tak o svojom triumfe."
Najťažšie srdce mal Hirjak na Košičana Daniela Dancáka (do 74 kg). "Nenatrénoval to, čo mal a na žinenke robil veci úplne opačne, ako som mu hovoril. Viem, že má študijné povinnosti, ale buď zápasím, alebo študujem. Aj som mu spolu s Fašánkom dohováral. Keď nechcú zápasiť, nech skončia. Vybavili sme pre našich reprezentantov sústredenie neďaleko bieloruského Minska, kde bolo 150 zápasníkov. Spomínaná dvojica mi tesne pred odchodom zavolala, že necestuje, hoci už mali zaplatené letenky. Keď nebudú trénovať, nemôžu čakať výsledky."
O odchode z funkcie Hirjak nerozmýšľal, no nevylúčil ani eventualitu, že sa zväz bude zaoberať aj touto otázkou. "Mňa táto robota neživí. Som zamestnaný vo Vojenskom športovom centre v Trenčíne a navyše si myslím, že problém je v niečom inom. Niektorým chýba chuť zápasiť či poctivo makať v príprave. Tréning bolí, ale bez toho sa napredovať nedá."
RASTISLAV HRÍBIK
