ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Jednou z využívaných metód, ako si o niekoľko tisíc korún zvýšiť plat, je zvlášť pre absolventov vysokých škôl - budúcich obchodníkov, marketingových manažérov či novinárov - častá výmena zamestnávateľa. K takejto fluktuácii dochádza s vyhliadkou, že pri každom ďalšom pracovnom pohovore si dohodnú jednu, dve tisícky platu navyše. "To sa im väčšinou podarí," povedal partner personálnej agentúry Hill International Peter Tomasch. Prílišným "profesionálnym cestovateľom" však podľa neho zmeny zamestnávateľa môžu nakoniec uškodiť.
Nedôverčiví personalisti
U skúsených personalistov vyvolávajú takíto ľudia pri vstupných pohovoroch skôr nedôveru. Najmä, ak zjavne striedajú zamestnanie len pre niekoľko tisícok platu navyše. Platí to napríklad pre absolventov, ktorí za štyri roky vystriedali štyri zamestnania na tej istej pozícii. "Skôr odporučím záujemcu, ak sa z jeho profilu dozvedám, že vystriedal rozdielne pozície a zamestnania," povedal Tomasch. Je totiž viac pravdepodobné, že ich nestriedal len pre peniaze, ale preto, že sa ešte hľadá a zároveň tým naberá skúsenosti.
Firmy sú podľa personalistky Privatbanky Dagmar Sliackej ochotné dobre zaplatiť zamestnanca, o ktorom môžu predpokladať, že si ho udržia. "Spoločnosti si dávajú pozor na fluktuantov a neradi ich zamestnávajú. Je to bežný prístup. Záujemca nemôže večne ísť s platom hore."
Firmy sú vždy citlivé na profesionálnu históriu uchádzačov zapísanú v ich profesionálnom životopise (CV). "Tzv. zamestnanecký turizmus sa zastaví vtedy, keď človek dosiahne to, čo potrebuje. Mladí ľudia bez rodiny môžu meniť zamestnania často. So záväzkami je to ťažšie," povedal Štefan Norulák zo spoločnosti Hay Group, ktorá sa zaoberá prieskumom pracovného trhu.
Inflácia platov
Dnes sú podľa personalistov v kurze najmä programátori, alebo odborníci v telekomunikačnom biznise. Ich nástupné platy sú okolo 28- až 30-tisíc korún. "Za predpokladu, že už na škole nadobudli zhruba jedenapolročné skúsenosti v odbore," povedal Norulák.
Pred niekoľkými rokmi tzv. inteligentná fluktuácia, teda striedanie zamestnaní pre zvýšenie ceny zamestnanca, nabrala veľké rozmery v bankovom sektore. Dôsledkom bola "inflácia platov". Slovenské banky si niekoľko rokov medzi sebou doslova preberali ľudí s tým, že každý pri prestupe dostal asi o tisícku viac. "To sa nedá robiť večne a banky na tom začali strácať," hovorí Sliacka.
Situácia sa podľa nej posledné tri roky upokojila a pracovné pozície majú podobne ako v západných krajinách stabilnejšiu hodnotu. Znamená to, že každý, kto hľadá prácu, by si mal zistiť čo najviac informácií o svojej budúcej pozícii, aby neprehnal svoju cenu. Firmy v nej majú zväčša vopred jasno.
Absolventi vysokých škôl nastupujú do firiem s platmi od 16- do 25-tisíc, no tie často nespĺňajú ich predstavy. Podľa Sliackej má asi pätina mladých ľudí na začiatku prehnané predstavy o svojom ohodnotení. Preceňujú svoje skúsenosti, zosobňujú sa s platmi známych, čo pracujú v rovnakom odbore, alebo nevedia odhadnúť finančný strop, ktorý firma nie je ochotná prekročiť.
Súčasná trhová hodnota niektorých povolaní
Účtovník/účtovníčka: S maturitou, polročné skúsenosti, dokázala, že vie reálne účtovať. Nástupný plat: 13- až 15-tisíc.
Účtovník so štvorročnými skúsenosťami: Môže nastúpiť za 23- až 28-tisíc.
Asistent manažéra, manažér alebo špecialista: Ak ide o oblasť predaja, nástupný plat je 35- až 40-tisíc po troch rokoch praxe. Vo výrobe sú platy o tisíce nižšie.
Šéf marketingu: Po troch rokoch na pozícii sa jeho plat na Slovensku pohybuje od 55- do 70-tisíc korún.
IT inžinier: Už absolvent, ktorý počas školy nadobudol 1,5-ročné skúsenosti, dostane dnes nástupný plat od 28- do 30-tisíc v Bratislave. Na východe to môže byť 25- až 28-tisíc.
Šéf ľudských zdrojov: Vo firme nad 200 zamestnancov. So štvorročnou praxou sa jeho plat pohybuje od 50- do 55-tisíc.
Zdroj: Hay Group
Poznámka: Výška platov je len orientačná. O individuálnom plate rozhoduje množstvo detailov - veľkosť firmy, geografická poloha a znalosti uchádzača.
Skúsenosti čitateľov so zvyšovaním platu
Zuzana (32 rokov), marketingová manažérka: Môj recept na lepší plat spočíval v tom, že som opustila prácu na ministerstve a odišla do súkromného sektora. Na ministerstve som dostala v roku 2000 ako referentka nástupný plat 8-tisíc. Platy nezvyšovali podľa toho, aký bol človek produktívny, ale skôr podľa tabuliek a sčasti aj podľa politického kľúča. Našťastie vždy, keď som požiadala o zvýšenie platu, mi vyhoveli. Po dva a pol roku som však stúpla iba na 12-tisíc. Využila som ponuku ísť do súkromnej firmy s nástupným platom 18-tisíc. Kto tam pracuje s výsledkami, plat mu každoročne zvýšia o 5-tisíc. Po úspešnom ukončení projektov asi trikrát ročne dostanem mimoriadnu odmenu 10-tisíc. Absolvovala som kurz za 30-tisíc, mám služobný mobil a doma zadarmo internet platený zamestnávateľom. Nemusím vyjednávať o plate, zvyšujú ho viac-menej automaticky. Len výška mimoriadnych odmien sa dá argumentmi zvýšiť.
Ján (33 rokov), marketingový manažér: Začínal som s 15-tisícmi v hrubom. Pri vstupnom pohovore som si však stanovil zvýšenie po troch mesiacoch na 18-tisíc. Pri zvyšovaní platu v druhom zamestnaní mi pomáhali aj náznaky, situačný humor, keď som napríklad šéfovi naznačil, že v práci trávim aj víkendy. Po troch mesiacoch som z 25- stúpol na 30-tisíc. Prišlo niekoľko úspešných projektov, čo znamenalo motivačné šesťmiestne odmeny. Moje právomoci sa rozšírili, získal som firemné auto. Prišiel nový šéf, ktorý potreboval lojálnych ľudí. Keďže ma práca baví, podľa toho som aj konal. O niekoľko mesiacov som zarábal 40-tisíc. Niektorí ľudia vo firme na rovnakej pozícii pritom dostávali menej. Treba to vyjednať. Pritom záleží, či si so šéfom osobnostne sedíte.
Čo je dôležité, ak chcete dosiahnuť vyšší plat
Pri pohovore:
Zistiť si čo najviac informácií o firme a jej plánoch. Zamestnávateľ viac ocení zorientovaného človeka.
Zistiť si čo najviac informácií o trhovej hodnote pracovnej pozície, najmä od ľudí, ktorí v obore pracujú.
Ukázať ochotu pracovať na začiatku za menej peňazí, ale zároveň oznámiť predstavu o plate, ktorý chce uchádzač po určitom čase dosiahnuť.
Neklamať o výške predchádzajúceho platu. Zamestnávateľ si môže skutočné platové pomery ľahko overiť. Rovnako sa časom prejavia aj skutočné schopnosti zamestnanca.
Ak výšku platu podmieni uchádzač svojimi vlastnými finančnými záväzkami (rodina, hypotéky, úvery), jeho šance na dobrý plat sa výrazne znížia, lebo personalisti ho zrejme neodporučia. Radšej majú uchádzačov, ktorí prejavia skutočný záujem vo firme pracovať a nie ľudí, ktorí si chcú v prvom rade zabezpečiť splátky.
Pri vyjednávaní:
Odhadnúť osobnosť šéfa a zvoliť správny spôsob komunikácie.
Vybrať si správny čas, kedy je vhodné hovoriť o výške platu. Spravidla je to na konci pol roka alebo roka. Aj firmy vtedy bilancujú svoje výsledky.
Vhodný čas je aj po úspešnom ukončení vlastných projektov alebo väčších úloh.
Ak sa firme nedarí, je to na debatu o zvýšení platu ten najnevhodnejší čas.
Dobrý šéf je ochotný hovoriť o zvýšení platu vtedy, ak mu zamestnanec vie poskytnúť skutočné argumenty, prečo by mal dostať viac peňazí.
Psychologické faktory
Ak je prostredie vo firme menej formálne (menšie firmy), pri vhodne zvolenom prístupe môžu zvýšenie platu urýchliť aj jemné náznaky zamestnanca, že je čas to urobiť. Úspech je však otázny, lebo šéf môže náznaky pochopiť ako provokáciu.
Personalisti zdôrazňujú, že ak zamestnanec chce zvýšiť plat, mal by vystihnúť čas, kedy je šéf pozitívne naladený.
Maturantom pomôže jedinečnosť
Aké šance na zvýšenie platu majú zamestnanci s maturitou? Záleží na obore. Všeobecne však platí, že dopyt po menej kvalifikovaných zamestnaniach je nižší. Personalistka Dagmar Sliacka radí, že ľudia s maturitou sa musia snažiť získať unikátne zručnosti, ktoré ich "odlíšia od masy". Napríklad banky o ľudí so stredným vzdelaním nemajú núdzu a vyhliadky na vyššie platy sa im preto znižujú.
Rozhodujú napríklad jazykové znalosti dokázateľné diplomom, ale napríklad aj pobytom v zahraničí ako au-pair.
Akékoľvek absolvované stáže či kurzy zamestnávateľovi dokazujú, že uchádzač má chuť pracovať na sebe, vzdelávať sa. Podobné pravidlá platia aj pre remeselníkov. Aj oni môžu pri zvyšovaní platu uplatniť dopyt po ich profesii.
