Tento týždeň mal parlament v Bosne a Hercegovine prijať balík ústavných zmien, ktoré mali túto balkánsku krajinu priblížiť viac k štandardným európskym krajinám. Nepodarilo sa. Dlhoočakávané zmeny na zhrozenie západnej diplomacie tesne neprešli. Bosna je tak aj naďalej odsúdená fungovať v neštandardnom systéme, z ktorého ťažia nacionalistické vládne strany a kde prakticky neexistuje občianska spoločnosť.

"Balík zmien mal byť prvým krokom, ktorý mal zvýšiť efektívnosť štátu a najmä urýchliť integráciu do Európskej únie. Sme veľmi smutní, že neprešiel," povedala SME Rosemary DiCarlo, ktorá má v tíme americkej ministerky zahraničných vecí na starosti Balkán. Poslanci premárnili poslednú šancu stihnúť to ešte pred jesennými parlamentnými voľbami. "Nič sa však nemení na tom, že bez zmien sa Bosna bližšie k únii nedostane," dodala DiCarlo.

Európska aj americká diplomacia sa už roky snažia presadiť ústavné zmeny v krajine, ktorá je zlepencom dvoch entít (moslimsko-chorbátskej Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej) v prospech občianskych práv, silnejšej centrálnej vlády a zjednodušenia veľmi komplikovaného štátneho aparátu. Ten požiera veľkú časť štátneho rozpočtu.

"Pointou zmien mal byť jeden spoločný prezident, silnejší premiér s reálnym vplyvom a parlament, ktorý by presadzoval rozhodnutia na základe klasickej väčšiny a nie etnickom princípe," hovorí Tija Memiševič, šéfka sarajevskej mimovládky Európske výskumné centrum.

Neprijatie ústavných zmien podľa nej môže mať nepredvídateľné následky. "Predstavitelia Európskej únie už dlho hovoria, že súčasné usporiadanie Bosny nie je vôbec prispôsobené na rokovanie s úniou, nieto ešte na vstup do nej," dodáva Memiševičová.

Na neúspech veľmi kriticky reagoval vysoký predstaviteľ medzinárodnej spoločnosti pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schwarz-Schilling. "Bosna vyslala veľmi negatívny signál smerom k Európe, Spojeným štátom aj medzinárodnej spoločnosti," povedal Schilling.

Rokovanie v parlamente prebiehalo za zatvorenými dverami a bez prítomností novinárov.

Bosna a Hercegovina utrpela počas balkánskych vojen najviac zo všetkých krajín v regióne. Odhaduje sa, že počas vojny (1992-95) tam zahynulo okolo stotisíc ľudí a milión ľudí emigroval do zahraničia. Z vojnových čias sa obyvatelia dodnes celkom nespamätali.

Paradoxne za to môže najmä Daytonská ústava, ktorá bola výsledkom mierových dohôd medzi Bosnou, Chorvátskom, Srbskom a medzinárodnou komunitou. Bosne síce priniesla mier, ale s ním aj systém, ktorý rozdelil jej obyvateľov na základe národností a povýšil kolektívne práva nad individuálne. Status quo vyhovuje nacionalistickým stranám, ktoré si permanentne udržiavajú mocenský vplyv.