Hneď na začiatok si Tibor vytlačil sto životopisov a chodil po baroch a reštauráciách po meste. Nikto ho nechcel zamestnať, pretože ako Slovák potreboval pracovné povolenie.
Nakoniec si po dvoch mesiacoch našiel prácu načierno ako kuchár a popri tom sa ďalej zdokonaľoval v jazyku. "Ak by som šiel toto leto, nepotreboval by som už povolenie a mohol by som si hľadať aj kvalifikovanejšiu prácu. Napríklad na recepcii v hoteli alebo v nejakej firme," hovorí Tibor.
Podľa neho je v Španielsku pre šikovných ľudí dosť príležitostí, najmä ak ovládajú cudzie jazyky. Ich úroveň nie je medzi Španielmi vysoká.
Najľahšie sa dá zamestnať v lete v Katalánsku a na pobreží Costa Brava. Hotely a bary potrebujú čašníkov, barmanov či chyžné. Priemerný hodinový zárobok je 10 eur. Tibor má zo Španielov výborný pocit, rýchlo ho prijali medzi seba, aj keď o Slovensku nemajú takmer nijaké informácie. S nevraživosťou, že berie prácu domácim, sa nestretol.
Sami Španieli majú podobnú skúsenosť, keď si v čase hospodárskej recesie odchádzali privyrobiť do Francúzska či Beneluxu. Keď krajina vstupovala v roku 1986 do Európskej únie, tiež sa pred ňou starí členovia zatvárali. Španieli musel vydržať podobné prechodné obmedzenia na prácu ako teraz Slováci či Poliaci.
(hud)
