ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Najmä ľudia s nižšími príjmami využívajú možnosť požičať si peniaze od nebankových inštitúcií. Tí ich využívajú, pretože banky im nechcú požičať buď pre nízky, alebo nestály príjem. Pýtajú však výrazne vyšší úrok než banky. Dôvodom je vysoké riziko, že klienti nedokážu dlh splácať.
Podľa kalkulačky na výpočet splátok na internetovej stránke firmy Pohotovosť, kto si od nej požičia desaťtisíc korún a bude ich chcieť splatiť za desať mesiacov, zaplatí 18-tisíc korún. Úroky v bankách pri spotrebných úveroch sú okolo desať percent, teda za požičanú rovnakú sumu na rovnaký čas klient zaplatí 11-tisíc korún.
Marketingový manažér Pohotovosti Michal Hatina tvrdí, že aj keď chcú požičiavať iba tým, ktorí im ich vrátia, tri až deväť percent klientov spoločnosti má so splácaním problémy. Tejto skupine pri dlhodobom nerešpektovaní záväzkov hrozí exekúcia.
Hatina odmieta, že za to môžu vysoké úroky. "Som presvedčený, že v celkových počtoch majú banky a lízingové spoločnosti vyšší počet neplatičov, ako máme my, napriek tomu, že pracujú so vzdelanejšou cieľovou skupinou."
Hatina pripúšťa, že časť klientov má len sezónne príjmy, a preto u nich môže nastať výpadok v splátkach. Spolu s charakterom cieľovej skupiny to môže byť faktor ovplyvňujúci počet neplatičov. "Každý klient sa už pri žiadosti o úver dozvie, koľko a v akých splátkach bude splácať."
Nikol Kubaská z konkurenčnej Provident Financial tvrdí, že podiel neplatičov sa sleduje iba v rámci celej finančnej skupiny, a nie špeciálne na Slovensku. Kubaská vníma rozdiel medzi klientom, ktorý sa so splátkou omeškal, a tým, ktorý dlhodobo nedodržuje zmluvu. V druhej skupine "ide o päť až desať percent z celkového počtu klientov, ale toto číslo je veľmi abstraktné".
Slovenská sporiteľňa, jedna zo štandardných bánk, údaje o neplatičoch nezverejňuje s tým, že je to súčasťou know-how. Tvrdí, že Slovensko je na tom v tomto smere oveľa lepšie ako krajiny únie či USA. "Slovenský klient je ešte stále nesmierne slušný, ktorý si spláca svoje záväzky," vyhlásila.
Podľa údajov NBS v minulom roku nesplácalo úvery v bankách 3,9 percenta obyvateľov. V korunách ich dlh predstavuje šesť a pol miliardy korún. Táto suma z roka na rok rastie.
Nebankové spoločnosti požičiavajúce peniaze nekontroluje nijaká štátna inštitúcia. V prípade bánk to robí Národná banka. Jej hovorca Igor Baráth ľuďom odporučil, že ak majú pocit, že úroky sú príliš vysoké, môžu sa obrátiť na obchodnú inšpekciu, alebo súd. (rp)
Dlhy neplatia aj tí, čo pracujú
BRATISLAVA - Spoločnosť Pohotovosť, ktorá ponúka formou pôžičiek takzvané rýchle peniaze, zverejnila zoznam neplatičov na svojich internetových stránkach. Aktualizovaný bol koncom februára a sú na ňom dve stovky mien.
Mená sú z celého Slovenska a pomerne často sa opakujú mestá Poprad, Levice či Zlaté Moravce. Výnimkou nie je, ak je na rovnakej adrese viacero dlžníkov s totožným priezviskom.
Časť z týchto ľudí podľa všetkého neplatí aj napriek tomu, že majú prácu a príjem. Martin z malého mesta neďaleko Nitry napríklad pracuje v zahraničí a aj včera bol mimo Slovenska. Aspoň to tvrdil do telefónu jeho otec. Na otázku, prečo neplatí, povedal, že "to by som aj ja rád vedel".
Pani z Michala na Ostrove zasa pracuje v Bratislave. Povedala to jej suseda, s ktorou sa nám podarilo spojiť.
To isté tvrdil aj spolubývajúci mladíka z Bratislavy-Petržalky.
Ďalšia skupina tvrdila, že splátky neplatia, lebo sú príliš vysoké. "Áno je to presne tak," vyhlásila dlžníčka z Ilavy. Viac cez telefón povedať nechcela.
Iný prípad je pravdepodobne Ján zo severného Slovenska. Ten si najskôr zobral pôžičku a potom prišiel o zamestnanie. Nebol doma, ale rozprávala sa s nami jeho mama. Spočiatku si myslela, že sme zo spomínanej spoločnosti a snažíme sa peniaze vymôcť. "Nebojte sa, on tie peniaze chce vrátiť, keď si nájde prácu, určite ich vráti," sľubovala. Tvrdila, že synovi by so splátkami pomohla aj sama, ale nezvláda to. "Mala som vysoký účet za plyn," dodala roztraseným hlasom. (rp)
