Špenát obsahuje bielkoviny, vitamín C, betakarotén, minerálne látky, jód a železo. Konzumnú časť tvorí prízemná ružica listov, z ktorej sa pripravujú prívarky či polievky. Na priamu konzumáciu hneď po zbere sa spotrebúva len malá časť úrody. Väčšina sa zužitkuje ako mrazený pretlak.

Ide o jednoročnú rastlinu s krátkym vegetačným obdobím. Najčastejšie sa pestuje ako predplodina alebo následná plodina. Ako predplodinu používame špenát pred hlavnými plodinami, ktoré sa vysádzajú v druhej polovici mája (uhorky, rajčiaky, paprika). Ako následná plodina slúži po strukovinách a skorých zemiakoch. Na jeho pestovanie sú najvhodnejšie piesočnato-hlinité pôdy, ktoré sú dobre zásobené živinami. Neznáša kyslé pôdy, pri poklese pH pod 6 dáva slabé úrody.

Odolný je proti nízkym teplotám. Počas vegetácie je optimálna teplota 15 až 18 stupňov. Pri teplotách nad 25 stupňov, najmä za sucha, sa vytvárajú drobné, menej kvalitné listy a rastlina predčasne vybieha do kvetu.

Špenát si nevyžaduje veľkú intenzitu svetla. Dobre znáša zatienenie, preto sa môže pestovať aj ako podplodina v sadoch a záhradách. Má pomerne slabú a plytkú koreňovú sústavu, preto je náročný na vlahu. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy rastie pomaly, vytvára málo listov a dáva nízku úrodu horšej kvality. Sucho podporuje vybiehanie do kvetu.

Táto kultúra si vyžaduje pôdu v starej sile. Keďže sa pestuje najmä ako predplodina alebo následná plodina, nehnojí sa priamo organickými hnojivami. Naopak, hnojenie maštaľným hnojom môže byť škodlivé, pretože zhoršuje kvalitu listov. Dobre reaguje na hnojenie dusíkom. Treba však postupovať opatrne, lebo jeho nadmerný prísun zvyšuje obsah dusičnanov v konzumných častiach. Pri strednom obsahu živín v pôde (zisťujeme ho chemickým rozborom) dodáme 0,3 až 0,4 kg dusíka (N), 0,1 kg fosforu (P) a 0,5 až 0,6 kg draslíka (K) na ár.

Osivo špenátu ako predplodiny sejeme čo najskôr na jar. Ak to počasie dovolí, môžeme siať už koncom februára. Zvyčajne sa však vysieva v marci, najneskôr začiatkom apríla. Vegetácia z neskoršej sejby sa posúva do obdobia dlhého dňa, keď hrozí vybiehanie do kvetu. Osivo sejeme do hĺbky 20 až 30 milimetrov do riadkov vzdialených 150 až 250 milimetrov. V riadku sa seje na vzdialenosť 15 až 30 milimetrov. Hustou sejbou sa dosahujú vysoké úrody. Pre jesenný zber sejeme od polovice augusta do polovice septembra. Od vysiatia po zber uplynie 45 až 90 dní, podľa použitej odrody.

Počas vegetácie treba udržiavať porast čistý, bez burín. Z hubovitých chorôb sa pri pestovaní špenátu najčastejšie vyskytuje pleseň špenátová, antraknóza špenátová a škvrnitosť špenátových listov. Zo škodcov sú to vošky a kvetovka repová. Proti chorobám a škodcom používame povolené prípravky. Pri postrekoch treba prísne dodržať ochrannú lehotu.

Špenát začíname zberať, keď majú rastliny päť až šesť listov. Zberové obdobie trvá dovtedy, kým porast nezačne vybiehať do kvetu. Pozberané listy treba čo najskôr spracovať - zmraziť.

Autor: Ing. JOZEF FÜLÖP, VÚZ Nové Zámky