Študovali sme jeden odbor a päť rokov sme spolu bývali na internáte, pomáhali sme si vždy, keď bolo treba. V kontakte sme zostali aj po skončení školy, hoci sme žili každý v inom meste. Boli sme jeden druhému aj svedkami na svadbe, celkom si porozumeli aj naše manželky, takže sme strávili aj niekoľko spoločných dovoleniek. Tým chcem povedať, že sme boli naozaj dobrí kamaráti a veľa o sebe vieme. Pred štyrmi rokmi som stratil prácu a Igor ma začal nahovárať, nech prídem pracovať do jeho firmy. Dlho sme sa doma rozhodovali, ale nakoniec sme predali byt a pred vyše rokom sme sa presťahovali. Som Igorovi vďačný, že mi tú zaujímavú aj pomerne dobre platenú prácu ponúkol, ale na druhej strane som z neho rozčarovaný. Je to úplne iný človek - despota, ktorý sa vyžíva v moci a všetci sa ho boja. Nejde pritom o to, že by ľudí kritizoval za zlú robotu, on na nich kričí a buzeruje ich úplne bez príčiny. Všetci vedia, že som jeho kamarát, a tak mi už viackrát povedali, aby som sa s ním porozprával. Skúsil som to, ale nevyplatilo sa mi to. Nepomohol som ani iným, a už vôbec nie sebe. Sú dni, keď to schytávam za všetkých. Prestali sme sa už stýkať aj ako rodiny, nemám chuť ho vidieť ešte aj vo voľnom čase. Pokúsil som sa zistiť od jeho manželky, či sa nezmenil aj doma, ale povedala mi, že všetko je v poriadku. Vyslal som za ňou aj svoju manželku, nech sa s ňou porozpráva, ale to tiež nedopadlo dobre. Vraj si pripadala, akoby sedela s cudzou ženou, s ktorou si nemá čo povedať.

Som z toho znechutený, rozmýšľam, čo mám robiť ďalej. Stratil som kamaráta, ktorý mi bol vždy bližší ako vlastný brat. Asi mi poradíte, aby som si hľadal nové miesto, ale to v mojom veku nie je už také jednoduché. Navyše, táto práca ma veľmi baví. Potreboval by som poradiť, ako sa k takému kamarátovi - šéfovi správať. Je naozaj možné, žeby ho takto zmenila moc? Andrej

Andrej,

začnem od konca - samozrejme, že moc mení človeka. Je o tom nakrútených mnoho filmov a napísaných veľa kníh. Keď sa človek dostáva vyššie, tak veľmi ľahko zabúda, ako je tam dolu, prestáva to vnímať. Keď sa dívame z okna výškovej budovy, tak omnoho menej poznáme život tam dolu, mnohé veci nie sme schopní rozoznať ani predvídať, a to napriek tomu, že sme tam pred chvíľou boli.

o o o

Vzťah s vaším kamarátom - šéfom je viacúrovňový. Jedna úroveň je rovina kamarát - kamarát, druhá šéf - podriadený. Problémy v komunikácii a vzťahoch vznikajú, samozrejme, aj vo vzťahoch, kde sa neprelínajú viaceré úrovne. O to zamotanejšia komunikácia môže nastať vo vzťahoch, ako je ten váš.

Vo viacúrovňových vzťahoch bývajú najčastejšie problémy spôsobené tým, že jeden komunikujúci komunikuje z jednej roviny, napríklad kamarátskej - oslovuje kamaráta, ale druhá strana pritom komunikuje z druhej úrovne - odpovedá šéf, ktorý odpovedá svojmu podriadenému. Vo vašom prípade je problém v komunikácii navyše spôsobený rozdielnou hierarchiou. V kamarátstve ste približne na rovnakej hierarchickej úrovni, ale vo vzťahu šéf - zamestnanec je v hierarchii veľký rozdiel. Rozdiel sa ešte zvyšuje - a hlavne emočné prežívanie rozdielu - závislosti od spôsobu komunikácie. Všetci dobre vieme, že aj šéfovia sú rôzni. Vy sám to detailnejšie rozoberáte. Despota pravdepodobne nenecháva žiadne miesto na komunikáciu. Pravdepodobne nie je zvedavý na názory, nie je nastavený na počúvanie. Zaujíma ho výkon a má záujem len o to, aby jeho príkazy boli počuté, nepripúšťa iné. Ak je toto jeho vodcovský štýl a správa sa tak aj k ostatným zamestnancom, tak je veľmi pravdepodobné, že predstavujete pre neho slabé miesto v jeho tvrdom a nekompromisnom pracovnom prostredí. Vaše staré kamarátstvo môže pre neho znamenať niečo, čo v jeho pracovnom systéme fungovania nemá miesto. A o to je možno vo vzťahu k vám tvrdší. Nemusí to pritom robiť cielene a vedome.

o o o

Z vášho rozprávania je zrejmé, že vzťah už nefunguje na kamarátskej úrovni. Pritom kamarátstvo tvorilo podstatu vášho vzťahu. Nie som istý, či má zmysel očakávať, že sa vám ho podarí v krátkom čase oživiť. Vyzerá to tak, akoby sa váš vzťah od základov zmenil. To, čo bolo jeho základom, tam už nie je. Jeho základom je už pravdepodobne iná rovina - profesionálna. Ste zamestnancom svojho šéfa. Niekedy nie je jednoduché zmeniť svoj postoj a svoje očakávania.

o o o

Z vášho listu mám dojem, že ste rozhodnutý ostať. Asi to nebude jednoduché, podobne ani ako odísť. Neviem, ako dlho dokáže človek vydržať takúto atmosféru. Viem primálo o tom, ako prežívate "despotizmus" šéfa. Myslím si, že vášho šéfa zaujíma výkon. Vďačnosť, uznanie od neho neočakávajte. Neviem, aké vzťahy máte s ostatnými kolegami a kolegyňami. Ak sa dá, tak sa uznávajte medzi sebou. Píšete, že vás práca baví. Skúste si odpovedať na otázku, čo vás na práci baví, ako je možné, že vás práca baví? Dlhodobé fungovanie v despotickej pracovnej atmosfére, v atmosfére, kde sa nadriadení nezaujímajú o naše prežívanie, môže postupne viesť k zdravotným ťažkostiam. Je preto bytostne dôležité, aby ste mali kde vnímaný a prežívaný "despotizmus" šéfa ventilovať. Jeden z najideálnejších spôsobov je, samozrejme, fyzická aktivita. Je tiež dôležité, aby ste stresy z práce, komunikácie mali čím vyvažovať niečím príjemným, často to sú naše koníčky. A taktiež je dôležité, aby ste brali vážne, čo si o celej situácii myslí vaša manželka, deti. Ak by si všimli nejaké zmeny vo vás, na vašom správaní, vo vašim prežívaní a vašich reakciách, tak tieto reakcie berte vážne. A ešte jedna vec, despotovia a tyrani často hľadajú najmenšie možné príležitosti na to, aby mohli prejaviť svoju moc a ponížiť druhých. Je dôležité, aby ste vedeli, že to nesúvisí s tým, čo robíte, ani s tým, ako to robíte. Je to jeden zo základov ich fungovania, potvrdzovať si svoju moc, a príliš to nesúvisí s tým, čo sa deje v okolí. Je to ako preventívne pohryzenie v nejakej svorke šeliem, aby sa nezabudlo na to, kto je šéfom. V takých chvíľach je dôležité vedieť, že chyba nie je vo vás.