Andrej sa kamarátil s Igorom od prvého dňa, ako prišli pred 28 rokmi študovať do Bratislavy. Po škole sa každý usadil v inom meste, ale v blízkom kontakte zostali aj naďalej. Keď Andrej stratil prácu, Igor mu ponúkol miesto vo svojej firme. Andrej sa aj s rodinou presťahoval a pred rokom začal pracovať u Igora. A je z neho rozčarovaný. Igor je vraj úplne iný človek - despota, ktorý sa vyžíva v moci a všetci sa ho boja. Prestali sa stýkať aj ich rodiny.

Andrej je z toho znechutený a rozmýšľa, čo robiť ďalej.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Čo si o Andrejovom probléme myslíte? Ako by ste sa na jeho mieste zachovali vy?

Podľa mojich skúseností sa to takto skončí vždy, keď sa k pocitu vlastnej neomylnosti, dôležitosti a nenahraditeľnosti pridruží aj moc - teda možnosť tieto pocity presadiť a dať patrične najavo. Z bedára mrcha pán býva.

u

Kričiaceho a náladového šéfa sa možno báť, ale ani zďaleka sa to nepodobá na autoritu.

u

Na predošlom mieste sme mali jednu kolegyňu. Jej manžel sa vtedy divil, že z každého, koho poznal, sa po nástupe do vedúcej funkcie stal neznesiteľný človek. Pýtal sa: "To aj moja žena, keby sa dostala do funkcie, by sa tak zmenila?" "Áno," vravel som mu. Po čase sa do funkcie dostala. Mal som pravdu.

u

V mojom okolí sa stal podobný prípad, obohatený však o to, že po konflikte ostal majiteľ firmy dlžný svojmu najlepšiemu kamarátovi mzdu. Ja by som ku kamarátovi do firmy išla len v stave najvyššej núdze. Na pracovisku treba zabudnúť, že šéf mi je aj niečím iným ako šéfom.

u

Verím na to, že firma nerobí zlú politiku, keď dbá na pohodové vzťahy medzi šéfom a podriadenými, a dokonca aj na to, že zo šéfa sa môže stať priateľ. Neznamená to však posedávanie v jeho kancelárii či bohapusté pitky, ale situáciu, keď šéf môže vypadnúť na mesiac na lyže a firma bude aj tak frčať ako dobre naolejovaný stroj.

u

V každom prípade treba oddeliť súkromný život od pracovného.

u

Andrej podal vlastnú verziu príbehu, podobne, ako keď jeden z rozvedených rozpráva o bývalom partnerovi. Igor nemôže byť až také monštrum. Andrej by mal byť v prvom rade skromný, vďačný a subordinovaný. Mal by zobrať kus papiera, napísať na ľavú stranu všetko, čo je na Igorovi pozitívne, čo pre Andreja spravil a podobne. Na pravú stranu nech napíše svoje sťažnosti. Potom nech papier prestrihne, pravú stranu spáli a ľavú zarámuje a zavesí v spálni. Aký charakter môže mať niekto, kto za pomoci manželky intriguje proti priateľovi, a dokonca ešte do toho zaťahuje aj priateľovu manželku?

Byť manažérom nie je ľahké a takí, čo na to nemajú, by mali hľadieť na svojich bosov s úctou, rešpektom a podriadenosťou.

u

V takýchto prípadoch sa veľmi často potvrdzuje známe: "Keď chceš vedieť, aký je kto človek, daj mu moc." Každý z nás je nejako vnútorne nastavený a vie ináč uchopiť vedúce postavenie, lebo je to náročná a zodpovedná práca. Bohužiaľ, u nás sa udomácnila skreslená predstava, že byť vedúcim, riaditeľom či manažérom znamená hlavne mať a cítiť moc. Česť výnimkám. Andrejov priateľ zrejme túto situáciu nezvládol. Ja by som asi z firmy odišla - so sklamaním, ale bez zbytočných póz. Sklamaniam sa v živote nevyhneme, ale robí nás to ostražitejšími.

u

Igor sa asi zmenil preto, lebo ako šéf spoločnosti dostal moc. Má pod sebou ľudí, ktorých platí, a myslí si, že keď im dáva peniaze, môže ich bez príčiny buzerovať a uvoľňovať si nervy. Je smutné, keď sa ľudia (zamestnanci) berú ako nástroj, na ktorom si šéf môže dokazovať, čo je. A keď už nepomôže ani rozhovor s dlhoročným kamarátom, priateľstvo je na bode mrazu. Igor sa proste drží pravidla - kto má moc a peniaze, môže všetko.

u

Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že funkcia dokáže človeka veľmi zmeniť. Stratil som priateľa, keď sa dostal na vedúcu funkciu, a keď som ho "znovu preskočil", vzťahy sa už neupravili. Mám aj opačnú skúsenosť, keď som získal priateľa po tom, ako prestal byť vedúcim pracovníkom.

Problémy má aj človek, ktorý sa do funkcie dostal. Dostal sa tam preto, lebo chcel, je ctižiadostivý, má ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť. Každý takýto človek, čím sa dostáva do vyššej funkcie, má menej skutočných priateľov, pretože rôznych pochlebovačov a úlisných ľudí sa nájde dosť. S funkciou, ak ju chce robiť poctivo, rastie zodpovednosť a nároky na jeho osobu. A toho si musí byť vedomé aj okolie. Nie vždy však vedúci zvládne moc bez toho, aby dokázal na stres reagovať inak ako krikom a robí mu dobre dávať pocítiť okoliu práve svoju moc. Niekedy sa na podriadených prenáša nervozita z neplnenia dôležitých úloh. Odnesie si to potom nevinný.

Druhá stránka sú kamaráti. Ako sa však zachovať, ak je kamarát podriadený a nedosahuje požadované výsledky a neodvádza kvalitnú prácu? V takom prípade to kole oči okoliu, samozrejme, že je nevyhnutná vzájomná komunikácia, nie je vylúčená spočiatku ani priateľská, no ak sa míňa účinkom, treba pritvrdiť.

Ako to bolo s Andrejovým prípadom, nie je jasné. Oceňujem však, že mu Igor podal pomocnú ruku, keď to najviac potreboval. Byť štyri roky bez práce musí byť riadne depresívne, nehovorím o tom, že človek stratí pracovné návyky. Aj keď je uvedené, že nejde o kritiku za zlú prácu, bolo určite chybou ťahať horúce gaštany z ohňa za kolegov. Ide o uhol pohľadu, nie vždy sa chyby podriadeného pranierujú verejne a ak sa Andrej zastal napríklad takého človeka, poškodil aj sebe. Stále platí, že práca s ľuďmi je najťažšia, každý je iný. A riešiť pracovné vzťahy v rodine sa naozaj nehodí a už vonkoncom nie cez manželky.