Blanka Koreňová s dvoma malými dcérkami. Jej príbuzní aj priatelia vidia, že ona a jej druh Tibor Gunda sa v poslednom čase správajú zvláštne, neprimerane, preto majú obavy o ich duševné zdravie. Blanka s Tiborom však psychiatrické vyšetrenie odmietajú, tvrdia, že sú v poriadku.
Výtvarníčka Blanka Koreňová žije so svojím druhom Tiborom Gundom a dvoma malými dcérkami na samote Galandov majer blízko Kremnice. Už na prvý pohľad pútajú pozornosť svojím nezvyčajným životným štýlom, oblečením, ekologickými aktivitami. V dome nemajú tečúcu vodu, splachovaciu toaletu, televízor. Odmietajú akýkoľvek druh komercie, sú prísni vegetariáni a v prírodno m prostredí sa rozhodli vychovať aj svoje deti.
Nad zdanlivou idylou uprostred prírody však visí veľký otáznik. Tiborovi aj Blankini rodičia majú obavy, že ich deti môžu trpieť duševnou poruchou a chcú, aby sa dali vyšetriť u psychiatra.
"Nesúvisí to s ich životným štýlom, to je to posledné, čo nám prekáža. Tolerovali sme ho tri roky. Oveľa závažnejšie je Blankine a Tiborovo zmenené správanie v poslednom čase, ktoré môže ohroziť už nielen ich, ale aj ich malé dcérky. Johanka má tri a Amálka len jeden rok. Kto za to potom vezme zodpovednosť?" pýtajú sa znepokojení rodičia. Rozhodli sa obrátiť na súd so žiadosťou o obmedzenie práva mladého páru na starostlivosť o deti, lebo súd môže pri tejto príležitosti nariadiť dvojici psychiatrické vyšetrenie.
Mama a syn to vidia ináč
Blanka s Tiborom postup svojich rodičov odmietajú. "O deti sa staráme, venujeme im všetok čas. Majú dostatok lásky, pohybu v prírode, majú čo jesť. Psychicky sa cítime v pohode. Tak prečo vyšetrenie? Rodičia asi zabudli, že sme dospelí a máme svoju rodinu," hovorí Tibor.
Jeho mama to však vidí ináč: "Naše deti sa navonok prezentujú veľmi sympatickým spôsobom života, kto do toho nevidí hlbšie, fandí ich odvahe postaviť sa proti uniformite a komercii. Lenže, ak niekto hovorí, že žije ,čisto' v láske a v súlade s prírodou, potom sa nemôže správať k ľuďom bezcitne až nenávistne. Nestačí rozprávať, treba vedieť aj prebrať zodpovednosť. Ak mám deti, musím im dať okrem iného aj čo jesť. Ak si vezmem psa z útulku, tiež musím prevziať zaňho zodpovednosť. Aká je to láska k prírode a zvieratám, keď jedného psa z nedbanlivosti stratím, druhého nechám uhynúť a šiestich zamknem na celú noc v aute?"
Život na majeri
Blanka sa s Tiborom spoznala v Bratislave, keď pracovala vo firme jeho mamy. Hoci je od Tibora o šesť rokov staršia, vekový rozdiel im neprekážal. Po tom, čo sa im pred tromi rokmi, ešte pred Tiborovou maturitou, narodila prvá dcérka, presťahovali sa na Galandov majer pri Kremnici.
"Takýto život bol vždy mojím snom. Nechcela som, aby moje deti vyrastali pri počítači, nevedeli sa odtrhnúť od televízora a strom poznali iba z obrázkovej knižky," hovorí 28-ročná Blanka.
Svoje deti je rozhodnutá vychovávať uprostred prírody a v jednoduchých podmienkach. "Ľudia si človeka ľahko zaškatuľkujú. Hlavne vtedy, ak sa nedá strhnúť civilizačným prúdom a uniformitou. My tak žiť nechceme, aj keď nás niekto možno pokladá za čudákov," dodáva.
Jediným príjmom mladej rodiny je materský príspevok, ktorý poberá Blanka. Tiborovi sa rodičia snažili nájsť v Kremnici prácu, ale nemal záujem. Rodičia im dlhý čas platili účty za mobily, prispievali na chod domácnosti.
Dom, v ktorom Blanka s Tiborom žijú, je zariadený veľmi jednoducho. Posteľ, detská postieľka, skrine, kamenná pec s prípeckom, ktorú postavil Tibor. Na dvore dva veľké vlčiaky s mladými, pred vchodom ekologické plagáty. Tie sú súčasťou kampane proti ťažbe zlata v Kremnici, do ktorej sa zapojili aj Tibor s Blankou.
Zmena správania
A práve kampaň proti ťažbe zlata je podľa Tiborových a Blankiných rodičov
momentom, ktorý naštartoval u mladej dvojice zmenené správanie. Ako súčasť kampane nahrali Blanka s Tiborom videodokument a audiokazetu o tom, ako by to v meste vyzeralo, keby sa zlato ťažilo. Ich rodičia sú presvedčení, že na kazetách sú jasné znaky toho, že s mladými ľuďmi sa niečo deje. Kazety spolu s výpoveďami priateľov dali preto posúdiť MUDr. Jurajovi Frolkovičovi z Psychiatrickej kliniky LFUK v Bratislave, ktorý vyslovil podozrenie na rozvoj duševnej poruchy. Bez vyšetrenia, samozrejme, žiadnu chorobu stanoviť nemôže. Odporučil však čo najrýchlejšie preveriť sociálnu a psychologickú situáciu mladej rodiny úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Útek zo zlatej krajiny
Na videokazete, ktorou chcela dvojica vyjadriť svoj osobný postoj proti ťažbe zlata, vystupujú Tibor, Blanka, ich deti, psy a kozy. V hlbokom snehu utekajú pred zlatou hrozbou. Brodia sa v zlate, padajú, kričia, psy sú nervózne, štekajú na kozy, deti vzlykajú.
"Je to rovnako krutý pohľad, ako to, čo chcú nejakí kanadskí zlatokopi urobiť s Kremnicou. Zámerne sme chceli, aby to vyznelo expresívne. Ide o to, či o pár rokov vôbec ešte bude v Kremnici niekto žiť," vysvetľuje zábery na kazete Blanka.
Podľa nej išlo o umelecké stvárnenie problému. "Ten dokument je alegóriou na to, čo sa okolo plánovej ťažby zlata dialo. Bytostne sa nás to dotýka, preto vo filme vystupujem spoločne s Tiborom a našimi deťmi. Celá rodina utekáme pred zlatom," hovorí Blanka. "Sú to naše predstavy o živote a probléme, ktorý vznikol okolo ťažby zlata. Čistá fikcia, z ktorej asi ťažko môže niekto odhadnúť naše duševné zdravie."
"Alegória by to bola za iných okolností. Plačúce vystrašené deti, kozy napádané psami, zmätok, to všetko vystihuje skôr psychické rozpoloženie Blanky a Tibora, ktoré sa, žiaľ, týmto filmom nekončí," hovorí Tiborova mama.
Na kazete je viac osobných útržkov zo života mladej rodiny ako problémov, ktoré by sa dotýkali ťažby. Je ťažko pochopiteľná aj ťažko stráviteľná. Zrejme aj preto sa Blanka s Tiborom s väčšinou aktivistov - odporcov ťažby názorovo rozišli.
Vyvolená
So strihaním dokumentu prišiel Blanke a Tiborovi pomôcť priateľ z Bratislavy. Krátko na to však rodičov upozornil, že mladá dvojica sa občas správa zvláštne, skratovo a neprimerane.
"Brali sme to vtedy s rezervou, dúfali sme, že to lepšie pochopíme pri osobnom stretnutí, pretože mladí sa chystali prísť kvôli ekokampani aj do Bratislavy."
Blanka s Tiborom a deťmi sa do Bratislavy naozaj vybrali. Do starej škodovky naložili deti, dvoch vlčiakov a štyri šteňatá a prišli do domu Tiborovej mamy.
"To, čo sme videli a zažili, prekonalo akékoľvek naše obavy. Blanka s Tiborom boli ako v tranze. V kuse hystericky telefonovali, revali na ľudí, ktorí im v najlepšom úmysle chceli s ekokampaňou pomôcť. Blanka do toho všetkého splietala ťažko pochopiteľné súvislosti, že je vyvolená, že denne komunikuje s anjelmi, čertmi, s Bohom, ktorý ju predurčil k akémusi liečiteľstvu. Je takmer nemožné opísať tie situácie. A súčasťou celého toho šialenstva boli ich malé dcérky, ktoré však boli v pozadí rodičovskej starostlivosti. Telefonovala som preto s ľuďmi, ktorí boli pri nich najbližšie, chcela som poznať ich názor. Blankina priateľka mala o malú Johanku a Amálku taký strach, že sama začala vyvíjať úsilie, aby si verejné premietanie videofilmu prišla pozrieť aj psychologička," spomína Tiborova mama.
Keďže situácia bola veľmi zložitá, zavolali k sebe aj Blankinu rodinu. Chceli nájsť spoločné východisko, s deťmi sa chceli dohodnúť, aby išli k psychiatrovi. Mladí sa však nasledujúce ráno zbalili a odišli.
Psychológ: vyšetrenie by im neublížilo
Aj keď Blanka psychiatrické vyšetrenie odmieta, kontaktu s psychológom sa nevyhýba. "Už niekoľko rokov som v kontakte s psychológom z kremnickej psychiatrie," hovorí. PhDr. Jindřich Cupák z psychiatrickej nemocnice v Kremnici jej slová potvrdil. Blanku vraj spoznal v období dospievania, keď mala depresívne obdobia. "Nemyslím si, že to bolo niečo závažné, v tom veku tak trpia mnohí dospievajúci. Na mňa pôsobí dievča dodnes pozitívne. To, že žije odlišne od ostatných, považujem za jej osobnú záležitosť. Nemyslím si, že by trpela závažnejším psychickým ochorením, ale vyšetrenie u psychiatra by dvojici neublížilo," hovorí.
Šanca v podpornej terapii
Mgr. Eva Birošová z referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiari nad Hronom sa s prípadom Blanky a Tibora oboznámila v rámci krízovej intervencie. Stretla sa s mladým párom aj s ich rodičmi, bola aj na návšteve na Galandovom majeri. "Je to veľmi citlivý problém, ktorý treba aj citlivo riešiť. Prirodzene - z oboch strán, lebo iba tak môže byť aspoň čiastočná komunikácia a dôvera medzi nimi obnovená," dodala.
Aj podľa nej by bolo vhodné, keby mladý pár psychiatrické vyšetrenie absolvoval, ale nepovažuje za opodstatnené, aby prišlo k obmedzeniu práv rodičov na výchovu detí. Nakoniec však o tom bude rozhodovať súd, ktorý môže nariadiť aj psychiatrické vyšetrenie.
Veľká možnosť by sa podľa Evy Birošovej črtala v podpornej terapii, ak by sa ju mladý pár odhodlal absolvovať. "Terapia by ich mala naučiť komunikovať s ľuďmi, chápať určité hranice pri výchove detí a pri životnom štýle, ktorý si zvolili." Takáto terapia trvá rok aj viac a občas ju treba zopakovať.
o o o
"Chcem zdôrazniť, že všetky kroky, ktoré sme podnikli, smerujú k tomu, aby našim deťom pomohli odborníci z odboru psychiatrie. V stave, v akom sa nachádzajú, nie sú totiž sami schopní posúdiť svoje správanie. Nie je našou snahou im deti odobrať. Naopak, naším najhlbším želaním je, aby sa oni sami dokázali a boli schopní o deti postarať," hovorí Tiborova mama.
Dodáva, že iba málokto si uvedomuje, aké ťažké bolo postaviť sa do pozície "zlých rodičov". "Je to o to ťažšie, ak to hovoríte niekomu, kto vám nerozumie. Napriek tomu nemáte inú možnosť a podstupujete riziko, že vás odsúdia tí najbližší - deti, ktoré máte nadovšetko radi."
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Tibor Gunda pred domom na Galandovom majeri pri Kremnici. Jeho mama hovorí, že jej neprekáža životný štýl, aký si Tibor so svojou družkou zvolili, vyplašilo ju ich zmenené správanie, ktoré by mohlo ohroziť aj ich maličké deti.
