Vôbec netušili, že je po všetkom. V stave pohotovosti naďalej čakali v džungli na posily, ktoré mali jedného dňa prísť. Iní japonskí vojaci sa o konci vojny aj dozvedeli, ale nemohli sa vrátiť, pretože ich držali v zajateckých táboroch ako vojnových zajatcov.
V roku 1972 sa vrátil z bojiska na vzdialenom filipínskom ostrove Lubang japonský vojak pán Onoda. Až dovtedy sa skrýval hlboko v džungli ako partizán. Informácie o dianí v Japonsku síce získaval z novín, rádia a zo správ, ktoré roznášali skupiny pátračov a nechávali zámerne na okraji džungle, ale Onoda im neveril. Svoj názor zmenil až po tom, keď jeho niekdajší generál (už vo výslužbe) dal vojakovi rozkaz na ukončenie bojovej pohotovosti. Celých tridsať rokov naň pán Onoda čakal v džungli. Po celý ten čas sa snažil ďalej plniť si svoju vojenskú povinnosť voči vlasti. Keď sa vrátil do vlasti, obliehal ho dav fotografov. Vidieť Japonsko tridsať rokov po vojne bolo pre pána Onodu šokujúce. Ľudí zas zaujímalo, ako to všetko prežil.
Japonsko v roku 1945 a v roku 1972, to boli dve úplne odlišné krajiny. Aj medzi Japonskom v roku 1972 a v roku 2006 je obrovský rozdiel. A to sme netušili, že ešte existuje niekto, kto sa po vojne nevrátil späť. Iba pred pár týždňami sa objavil na Ukrajine vojak, ktorý v týchto dňoch prišiel po šesťdesiatich troch rokoch prvýkrát do rodného Japonska. Keď sa osemdesiattriročný pán Uwano ocitol v kruhu novinárov s blýskajúcimi fotoaparátmi, mnohým sa v pamäti vynoril príbeh pána Onodu z roku 1972. Príbeh pána Uwana je však odlišný. Keď sa končila vojna, bol na ruskom ostrove Sachalin, ležiacom na sever od Japonska, v severnom Tichom oceáne. Bol jedným z vyše päťstotisíc Japoncov, ktorých pri Sovietskom zväze zajali a vzali do zajateckých táborov na Sibíri, aby tam ako vojnoví zajatci tvrdo pracovali. Hovorí sa, že tretina zajatcov tažké podmienky neprežila. Zatiaľ nevieme, ako sa pán Uwano dostal na Ukrajinu, a vlastne ani to, či bol tiež zajatcom na Sibíri. Jasné je len, že počas socializmu nemohol z Ukrajiny udržiavať kontakt s Japonskom. Prečo sa však nekontaktoval s domovinou po rozpade Sovietskeho zväzu, to zatiaľ nevieme. Nemohol? Nechcel? Svoj príbeh ešte nevyrozprával. Vieme len, že žije neďaleko Kyjeva so svojou ukrajinskou manželkou, synom a dcérou. Chcel stretnúť svoju sestru, brata a navštíviť hrob rodičov. Preto sa rozhodol prísť do Japonska. Po japonsky však nehovorí. Jeho ruštinu prekladal tlmočník. Čo je na prípade zaujímavé, v Japonsku ho doteraz všetci považovali za mŕtveho.
Príbehy pánov Onodu a Uwana sú v niečom podobné. Obaja prežili ťažké chvíle. Pán Uwano však zatiaľ o sebe veľa neprezradil.
Autor: MASAHIKO
