BRATISLAVA - "Slováci pijú menej... mlieka," hlási kreslená krava v televíznej reklame. Od revolúcie, keď zjedol priemerný obyvateľ Slovenska ročne 253,2 kilogramu mliečnych výrobkov vrátane mlieka, klesla ich spotreba o sto kíl na 153,3 kila v roku 2004. Údaje za minulý rok ešte nemá Štatistický úrad spracované. Mliekarnenský priemysel je aj napriek rastúcemu vývozu už štvrtý rok ako celok v strate. Vlani to bolo zhruba 425 miliónov korún a rok predtým asi 511 miliónov.
Producenti a spracovatelia mlieka hovoria, že dôvodom klesajúcej spotreby a rozdielu v spotrebe týchto výrobkov oproti ostatným krajinám únie je nízka kúpyschopnosť ľudí. "Spotreba na Slovensku klesá pre cenu výrobkov. Pre ľudí je vzhľadom na ich príjmy vysoká," povedal pre SME spolumajiteľ rakúskej firmy Lactoprot Walter Meyer, ktorá vlastní slovenského producenta mliečnych výrobkov Milsy. Predseda predstavenstva Rajo Ján Johanes pripisuje nižšiu spotrebu oproti Rakúsku či Česku aj slovenskej vyššej DPH na potraviny. V Česku je podľa neho aj väčšia tradícia konzumácie mliečnych výrobkov.
Ceny výrobkov sa však podľa Slovenského mliekarenského zväzu za posledné dva roky prakticky nezmenili. Hýbali sa v rozmedzí dvoch percent smerom hore aj dolu. Naopak, reálne mzdy podľa Štatistického úradu vzrástli v roku 2004 o dva a pol percenta a v roku 2005 o 6,3 percenta. Ľudia si teda mohli kúpiť viac.
Rozpor medzi rastom kúpnej sily a poklesom spotreby mliečnych výrobkov sa dá vysvetliť aj stravovacími návykmi obyvateľstva. Podľa odborníkov by mal človek zjesť ročne asi 220 kíl mliečnych výrobkov.
Mliekarenský priemysel má teda na Slovensku potenciál rastu, ale dostatočne ho nevyužíva. "Spotreba na Slovensku bude mierne rásť s tým, ako bude rásť kúpna sila ľudí," myslí si Meyer.
Ľudia v západných krajinách únie nakupujú každý rok viac syrov aj mlieka. Rast je mierny, podľa Meyera najmä preto, že spotreba v Nemecku či Rakúsku je už aj tak dosť vysoká.
Naši výrobcovia stále väčšiu časť svojej produkcie exportujú za hranice. Kým v roku 2004 to bolo 28 percent zo všetkého mlieka od prvovýrobcov, za prvých deväť mesiacov minulého roku už 38 percent. Slovenské mliečne výrobky sa dajú nájsť na pultoch predajní v Česku, Maďarsku či Chorvátsku.
Export mliečnych výrobkov brzdí to, že v zahraničí ich často nepoznajú. "Keď si uvedomíme, ako málo investujú slovenskí mliekari do reklamy na domácom trhu, je skutočne nepravdepodobné, že by to zvládli na trhu zahraničnom," povedala Zuzana Nouzovská z mliekarenského zväzu. Výnimkou sú podľa nej špeciality ako bryndza, oštiepok či parené syry, podporu predaja však potrebujú aj tie, hovorí.
Firiem, ktoré spracujú ročne viac ako 10 miliónov ton mlieka, je na Slovensku podľa mliekarenského zväzu osemnásť.
Naše mlieko je rovnako dobré ako alpské
Kvalita slovenského mlieka je porovnateľná s mliekom z iných krajín únie. Prvovýrobcovia totiž musia dodávať mlieko takej kvality, ako si dohodli so spracovateľom a zároveň musia spĺňať normy únie. "Mlieko slovenských kráv je navyše rok čo rok kvalitnejšie," hovorí odborník na kvalitu potravín Ľubomír Valík z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.
Rozdiel, ktorý môže byť medzi jednotlivými prvovýrobcami, je v obsahu tuku a bielkovín, povedala Zuzana Nouzovská zo Slovenského mliekarenského zväzu. Referenčnou hodnotou pre úniu je 3,4 percenta tuku a 3,7 percenta bielkovín. Slovenské mlieko obsahuje podľa informácií zväzu 3,2 percenta tuku a 3,6 percenta bielkovín, čo však nijako neovplyvní kvalitu konečných výrobkov. "Musia totiž spĺňať ďalšie normy na obsah tukov a bielkovín."
Znížiť kvalitu mlieka môže napríklad riedenie vodou alebo pozostatky liečiv, ktoré sa doň dostali pri liečení dojníc. Za tieto prehrešky je zodpovedný dodávateľ, čo si nakoniec spracovateľ overuje, povedal Valík. (ik)
