BRATISLAVA - Slovensko získa z eurofondov v rokoch 2007 až 2013 asi 400 miliárd korún. Kľúčom k rozvoju Slovenska sa má stať znalostná ekonomika. Práve do nej, do vzdelávania a informačných technológií, majú smerovať eurofondy. Podľa analýzy Viliama Pätoprstého, hlavného analytika UniBanky, sme z eurofondov v rokoch 2004 až 2006 do týchto oblastí investovali najmenej.
Z peňazí sme podporovali najmä infraštruktúru a rozvoj vidieka.
Analýzu predstavil na konferencii Prejeme alebo využijeme eurofondy?, ktorú organizovalo Transparency International.
Pätoprstý porovnával, ako z eurofondov profitovali krajiny Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko, ktoré boli v posledných piatich rokoch hlavnými prijímateľmi pomoci. Z týchto krajín dokázali podľa neho "po zohľadnení rozdielneho objemu peňazí Íri pridať v životnej úrovni najviac". Krajiny nevyčerpali všetky peniaze z fondov najmä pre nedostatok inštitucionálnych kapacít, zložitej administratíve, ale aj laxnému prístupu k implementácii projektov. V 90. rokoch napríklad Grécko vyčerpalo len 45 percent podpory, kým Írsko 70.
Práve na to by si malo Slovensko dať pozor. Podľa poslednej správy o čerpaní peňazí vyčlenených na roky 2004-06, ktorú v marci schválila vláda, Slovensko vyčerpalo 13 percent. Vyčerpať môžeme 61 miliárd slovenských korún, do konca roka 2006 stačí so žiadateľmi uzavrieť zmluvy, peniaze sa môžu míňať ešte ďalšie dva roky.
Milan Ištván z Rady vlády pre informatiku upozorňuje, že peniaze vyčlenené na informatizáciu na roky 2007 až 2013 sa reálne začnú čerpať možno v roku 2009, pretože pripravenosť štátnej správy je veľmi slabá.
Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť si myslí, že v záujme lepšieho čerpania peňazí na vzdelávanie by sa nemalo čakať na projekty zo škôl, ale pripraviť akési centrálne predprojekty, ktoré by smerovali k tomu, čo chce Slovensko vo vzdelávaní dosiahnuť, a tie by školy mohli využiť. Pozri aj 6. stranu (haj)
Kam pôjdu eurofondy v rokoch 2007 - 2013
- Znalostná ekonomika asi 80 miliárd korún
- podpora inovácie, rozvoj elektronických služieb vrátane informatizácie verejnej správy, podpora výskumných centier, škôl a modernizácia zdravotníctva.
- Moderné vzdelávanie asi 28 miliárd korún.
- Dopravná infraštuktúra asi 120 miliárd korún
- Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného prostredia asi 80 miliárd korún
