Gejša (Memoirs of a Geisha) * USA, 2005, 145 min * Réžia: Rob Marshall * Námet: Arthur Golden * Scenár: Robin Swicord * Kamera: Dion Beebe * Hudba: John Williams * Hrajú: Ziyi Zhang, Ken Watanabe, Michelle Yeoh, Gong Li, Koji Yakusho * Premiéra v SR: 28. apríla

Nepreniknuteľný je svet gejše, cez jej bielu masku na tvári nevidíme skoro vôbec nič. Môžeme len hádať, o čom rozmýšľa a čo prežíva, ako sa cíti vo svojom oblečení, ako sa jej chodí v predpísaných topánkach. No a najmä si nevieme odpustiť nie príliš decentnú otázku - je to príjemná, dobre vychovaná spoločníčka a talentovaná tanečníčka alebo prostitútka?

Tajomstvo zostane nerozlúštené aj po americkom filme Gejša. Sám síce na neho upozorňuje (veľmi jednoducho - v rozprávačskom komentári), ale nechce ho príliš narušiť. Teda, nechce, alebo nevie. To, čo sa javí ako jemné provokovanie, odvážne odkrývanie a rafinované zakrývanie zároveň, môže byť aj prejavom obyčajnej komfortnosti.

Zo spomienok gejše Sajuri (detským menom Čijo) sa stala melodráma. Temnejšími podrobnosťami jej života sa film príliš nezaoberá, aby neznechutil. Zvýrazňuje však zopár ťažkostí, a tým udržuje napätie a pôsobí na city. Na jeho obranu možno povedať, že azda ani nemal inú ambíciu, len rozprávkovo rozprávať.

Pevne sa drží základnej štruktúry a atmosféry knihy, ktorú si vzal za predlohu - čitateľského hitu Pamäti gejše. Pracuje s jednoduchými a viac-menej schematickými charaktermi, dejové zvraty podporuje priamočiarymi obrazmi. Keď malá Čijo prechádza útrapami, je sychravo a prší, keď stretáva prvých vľúdnych ľudí a pomaly sa z nej stáva gejša - a nová hviezda vysokej spoločnosti, začína svietiť slnko a kvitnú stromy.

A zlom príbehu prichádza sčista-jasna. Napriek tomu, že film trvá skoro dve a pol hodiny (je plný efektných, ale často bezobsažných obrazov), nenašiel sa čas na to, aby sa v ňom vysvetlilo, prečo sa práve zo Sajuri stala taká vyhľadávaná gejša.

Žiadna scéna nedokazuje, že by bola duchaplnejšia alebo šikovnejšia ako iné gejše, pretože žiadne iné gejše v akcii nevidíme. Jediným dôvodom zostáva, že má, zhodou genetických náhod, modré oči.

Predstavu, že Sajuri je výnimočnou osobou so šťastným osudom, narúša niekoľko replík. Jej vychovávateľka Mameha neustále opakuje - gejša nerozhoduje o svojom živote, nemôže sa zaľúbiť, nevyberá si mužov, čaká, kým si jeden z nich vyberie ju. Nie je gejšou preto, že by chcela, ale preto, že nemá inú možnosť.

V tom sa dá tušiť dráma každej gejše, s kúskom fantázie sa dá aj precítiť. Len si teda netreba pripustiť ten (ne)čakaný happy end. Odškriepiť sa nedá ani to, že ten, kto tento film uvidí, bude o gejšiach vedieť viac ako pred ním, alebo sa aspoň priblíži k ich tajomstvu.

Pod malou podmienkou, že sa povznesie nad to, že v tomto filme ich hrajú čínske herečky, ktoré nerozprávajú po japonsky, ale po anglicky.