Kto prešiel posledný mesiac okolo bruselskej budovy Výboru regiónov, nemohol prehliadnuť obrie biele písmená na presklenej fasáde budovy: "Slovenský týždeň" a k tomu optimistické heslá "inovácie a vytváranie zamestnanosti".

Tunajší Dom slovenských regiónov sa rozhodol zorganizovať Dni Slovenska v Bruseli - dôvodov sa našlo viac. Dve výročia vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO, ako aj prvé výročie zriadenia spomínaného Domu slovenských regiónov. Okrem výročí je tu aj čosi prozaickejšie, ale zásadné - práve sa rozhoduje o štrukturálnych fondoch na obdobie rokov 2007 až 2013.

Slovensko sa teda prezentuje nielen prostredníctvom konferencií či informačných stánkov, ale aj umením. "Kultúra je veľmi účinným prostriedkom komunikácie, dokáže mnohých očariť. Slovenský týždeň má potenciálnym etablovaným partnerom spropagovať Slovensko a jeho regióny, a to sme chceli osviežiť kultúrou a ukázať, čo vnášame do Európy," povedala pre SME manažérka pre komunikáciu z Domu slovenských regiónov Petra Urbanová.

Prezentované umenie sa však rozhodli zbaviť nálepky tradičného a pokúsili sa pripraviť modernú tvorbu. Výnimkou je Manneken Pis, cikajúci chlapček obostretý bohatou mytológiou a najmä množstvom cvakajúcich turistických fotoaparátov, ktorý sa zajtra oblečie do detvianskeho kroja. "Viac ako najvyššiu sme chceli predstaviť regionálnu kultúru," tvrdí Urbanová.

Výber nechali na regióny, takže v pondelok pozvaní hostia v bruselskom Residence Palace nevideli červenolíce výskajúce slovenské devy a skákajúcich junákov nad vatrou, ale mladú, no už dostatočne známu opernú speváčku Adrianu Kučerovú a divadelnými a tanečnými kritikmi priaznivo hodnotený Balet Štátneho divadla Košice.

Keby sme chceli premýšľať v priamočiarych asociáciách, práve mladé talenty a medzinárodný charakter košického baletu - do Bruselu prišli časti choreografií Ondreja Šotha zatancovať ukrajinskí a kazašskí sólisti, ktorí majú angažmán v Štátnom divadle Košice - sú to, čo má únia rada.

Bez symbolov, celkom jednoducho, Adriana Kučerová svojím spevom klasiky, ale aj zhudobnenej poézie Nade Hosťoveckej vysvetlila, prečo sa o dva týždne neskôr predstaví v milánskej La Scale.

Sólisti z košického divadla zasa ukázali, že medzi príliš súčasným tancom a príliš klasickým baletom nie sú len veľkolepé tanečné divadlá, ale aj na úrovni zvládnutý a emotívny moderný balet. Carmen sa podarilo znova raz preniesť divákov ďaleko do sveta vášní.

Návštevníci našich dní v Bruseli mohli tiež absolvovať vernisáž výstavy Slovenské umenie z regiónov spojenej s koncertom džezovej speváčky Zuzany Vlčekovej, okrem iného ich čakajú ešte dva takmer slovenské filmy, prezentované ako slovenské filmy, a nedeľný organový koncert Jána Valacha.

Už teraz je však jedno isté. Skôr tu stretnete starého známeho z vysokej školy než investora z Alsaska. Kultúra napokon nebude až taká čarodejka. Avšak to viac ako od nej závisí od zoznamu pozvaných hostí.

Autor: Brusel