FOTO - REUTERS

Ona bola neistá a v rozpakoch. On sklamaný a namrzený. Myslel si, že príde slávna modelka Marisa Berensonová. Namiesto nej prišla mladučká snaživá Angličanka Jane Birkinová. Gainsbourga vytrvalo oslovovala „Bourgignon či tak nejako“. Bol rok 1969, mali spolu nakrúcať film, v hlavnej úlohe Serge Gainsbourg, džezman, spevák, spisovateľ, herec a vtedy už miláčik francúzskeho publika.

V štúdiu, kde mali spolu nahrať dvojspev, bolo sivé prítmie, zima a smrad. Vydýchaný vzduch bol nasiaknutý vrstvami cigaretového dymu. Bolo to všetko, len nie sexy. Napriek tomu Jane Birkinová s vervou stenala do mikrofónu: „Je t‘aime“. „Moi non plus,“ odvzdychol jej mäkko zachrípnutý, takmer dvakrát taký starý Gainsbourg.

Keď erotická miniatúra Je t‘aime … Moi non plus prišla do obchodov, Vatikán sa rozhorčil natoľko, že šéf príslušného talianskeho hudobného vydavateľstva musel ísť na nejaký čas do väzenia. Gainsbourgova skladba skončila na čiernej listine. Samozrejme, dopyt bol obrovský.

„Lepšia reklama ani neexistuje,“ hovorí Jane, dnes päťdesiatpäťročná, a ešte stále sa jej to páči. A baví sa na tom, že ju ľudia počúvali ako vášnivú pieseň lásky. „Pritom to bola recesia. Keď príde na vec, väčšinou sa rýchlo povie, milujem ťa. Sergeova cynická odpoveď bola: ani ja, moi non plus. Serge miloval takéto skraty.“

A Francúzi zas milovali Gainsbourga, pretože to bol geniálny miešač žánrov, stierač hraníc, džezmen aj šansonier, priekopník world music a reggae. Sú mu vďační za jeho hudbu a Jane Birkinová mu je vďačná za to, že jej osobne, napísal „tridsať najkrajších francúzskych ľúbostných piesní od čias Apollinaira“. Serge Gainsbourg a Jane Birkinová boli jedným z najslávnejších párov sedemdesiatych rokov.

Ich zoznámenie pri nakrúcaní je už dnes samo legendou. Nie láska na prvý pohľad, ale katastrofa. On bol nepríjemný, ona hanblivá. Nakoniec ho pozvala do reštaurácie. Rozprávali sa, tancovali, neprekážalo jej, že jej neustále stúpal na nohy. Skončili v hoteli Hilton. Ona sa v zmätku zamkla v kúpeľni a kým sa dávala do poriadku, on zaspal. Na druhý deň sa zobudil šialene zamilovaný a ich vzťah sa v podstate neskončil nikdy.

Gainsbourg sa neprestával ničiť ustavičným fajčením a samovražedným pitím, ktoré mu vždy na chvíľu pomohlo z depresie. Keď bol triezvy, nemohol sa vraj ani pozrieť do zrkadla. Pripadal si odporne škaredý. Bol ťažký estét a, ako hovorí Jane Birkinová, hrozný snob. Keď ho vynášali z bytu po srdcovom záchvate na nosidlách, vyskočil z nich, nemocničnú prikrývku zhodil na zem a bežal po kašmírovú deku, keby náhodou pred dverami stáli fotografi. Robil si radosť provokovaním celebrít. Whitney Houstonovej s pôžitkom povedal „I want to fuck you!“

Inak bol Gainsbourg plachý muž, ktorému sa v prítomnosti žien triasli ruky. Kým si nevypil. Svojej podľa neho hnusnej tvári sa mstil tým, že zviedol každú vyhlásenú krásku - od Brigitte Bardotovej po Catherine Deneuveovú - tvrdí Gainsbourgova dcéra Charlotte, ktorú mal s Jane Birkinovou. „Bol to najšarmantnejší muž na svete,“ myslí si jej matka.

Po rokoch ju to predsa len prestalo baviť a odsťahovala sa, ale aj tak sa oňho do smrti starala. Serge Gainsbourg, syn ruských židovských rodičov, po ktorých sa volal Ginzburg, zomrel roku 1991. Desiate výročie jeho smrti sa vo Francúzsku pripomínalo s veľkou pompou. Jeho reggae verziu štátnej hymny Allons enfants de la patrie, v týchto týždňoch distribuovali do francúzskych škôl, aby bola hymna deťom sympatickejšia. Je t‘aime… Moi non plus, zakázaná Vatikánom, vychádza ešte stále v nových a nových reedíciách.

ANDREA PUKOVÁ