Viac ako 60-tisíc "likvidátorov" z radov hasičov, vojakov a civilistov v rokoch 1986 až 1990 vyslali do Černobyľa, aby najprv hasili požiar reaktora, potom aby stavali sarkofág okolo zboreniska a dekontaminovali silno rádioaktívnu oblasť v okruhu asi 30 kilometrov.
Vo svojich 55 rokoch prežíva Jurij, ktorý svoj čas delí na pobyty doma a v nemocnici, celú drámu z roku 1986 znova.
Bývalý inžinier sa pred mesiacom dozvedel, že mu štát dlhuje 12-tisíc dolárov, čo je nevýslovné bohatstvo na Ukrajine, kde priemerný mesačný príjem tvorí v prepočte 169 dolárov. Aby sa to dozvedel, musel vyškolený jadrový inžinier absolvovať niekoľko rokov behania po úradoch, pritom nie je isté, že vôbec niekedy tieto peniaze dostane.
Veľa "likvidátorov" sa dalo na pitie pre stres, v ktorom žijú, hovorí Nikolaj Bondarenko, tiež "likvidátor". Iní páchajú samovraždy.
Keď je Jurijovi zle, začne sa triasť a dostáva kŕče. Má bolesti v bruchu, bolí ho hlava a cíti sa zoslabnutý. Nikolajovi je zase zima. "Stáva sa mi to hlavne v lete, vonku je tridsaťstupňová horúčava a ja mám bok celý ľadový," hovorí muž, ktorý mal v čase katastrofy 19 rokov. (čtk/afp)
