O vplyve havárie v Černobyli na Slovensko a zdravie ľudí hovorí ELENA CABÁNEKOVÁ, vedúca Slovenského ústredia radiačnej monitorovacej siete. Tvrdí, že rádioaktivita u nás nespôsobila dramatické zmeny na chorobnosti obyvateľstva. Údaje o desiatkach tisícok obetí považuje za prehnané a tvrdí, že podľa serióznych vedeckých štúdií ich potenciálne môže byť okolo štyritisíc.

Aká rádioaktivita zasiahla naše územie?

"Kontaminácia nášho územia bola veľmi nízka. Úroveň radiácie sa pohybovala v polovici hodnoty prirodzeného pozadia, ktorému sme normálne vystavení. To, čo u nás napadalo pri prechode mraku, nemohlo byť akútnym ohrozením."

A dlhodobejšie následky?

"Na základe nameraných dávok a celosvetovo prijatých koeficientov rizika z ožiarenia sa spravili modelové výpočty. Počítalo sa to na 30 rokov a vyšlo 10 až 30 úmrtí spolu. Vychádza 0,4 úmrtia na jeden rok v dôsledku havárie. však nie je možné exaktne dokázať. Určite nie je možné jednoznačne prisúdiť úmrtie aj v neskoršom období v dôsledku ožiarenia počas Černobyľa. U nás tie dávky skutočne boli veľmi nízke."

Bol rozdiel medzi Slovenskom a Českom?

"Celoplošne sme na tom boli v podstate rovnako. Aj v Česku, aj u nás sa vyskytli oblasti, ktoré boli podstatne viac kontaminované, a to v dôsledku poveternostných podmienok v čase prechodu mraku."

Zapríčinil to dážď?

"Áno, zvýšené vymývanie rádionuklidov z mraku dažďom pri prechode. Vplyv dažďa sa výrazne podpísal na nerovnomernej kontaminácii. Rádioaktívny mrak prišiel v troch vlnách. Pritom tá druhá z 3. až 4. mája východné a stredné Slovensko úplne obišla. Na základe výsledkov merania potravinového reťazca a zohľadnení všetkých stravovacích zvyklostí a životného štýlu, na Slovensku práve vďaka tejto nerovnomernej kontaminácii vyšla jediná kritická skupina - pracovníci salašov. Mrak prechádzal na začiatku vegetačného obdobia, keď sa už ovce pásli vonku na lúkach. Ovčie mlieko, ktoré tvorí väčšinu ich stravy, bolo podstatne viac kontaminované ako kravské. To však platilo jedine prvé dva mesiace, keď prevažovala kontaminácia jódom 131."

Zisťovalo sa po rokoch, či sa u týchto ľudí zvýšená rádioaktivita prejavila?

"Keby sa nejaký prípad objavil, hlásili by mi to."

V tom mraku bolo viac typov rádioaktívnych látok. Možno povedať, že niektoré boli nebezpečnejšie ako ostatné?

"Určite nie. Závisí to od časového horizontu. Tesne po havárii najväčšie riziko predstavoval jód 131. Lenže ten má polčas rozpadu osem dní. To znamená, že do dvoch mesiacov sa všetok rádioaktívny jód rozpadol a z hľadiska kontaminácie jednotlivých zložiek životného prostredia už nebol rizikom. Kým cézium 137 má polčas rozpadu 30 rokov. Polčas rozpadu znamená, že ak máte 30 jednotiek na kilogram, za 30 rokov máte 15, za ďalších 30 sedem a pol. Vždy sa tá koncentrácia o polovicu zníži. Ďalšími nuklidmi bolo plutónium a amerícium, ktoré majú stovky až tisícky rokov polčas premeny, ale keďže to boli ťažké častice, všetky vypadali z toho mraku na zem do vzdialenosti sto kilometrov od Černobyľa. Naše územie nimi vôbec nebolo zasiahnuté."

Na južnom Slovensku, ktoré bolo najviac postihnuté, je rozšírené pestovanie listovej zeleniny. Nemohlo to mať vplyv na zdravie obyvateľstva?

"Je pravda, že tieto oblasti boli najviac kontaminované, ale ten mrak prechádzal na začiatku vegetačného obdobia. Možno vtedy rástol nejaký šalát, ale väčšinou v skleníkoch. Na začiatku boli vysoké koncentrácie jódu, ale jeho koncentrácia veľmi prudko klesala. Tá zelenina vtedy ešte nebola súca na konzum a kým dorástla, aktivita sa veľmi výrazne znížila."

Komunistický režim o havárii informoval len minimálne. Samotné ZSSR správu o havárii zverejnilo až s odstupom dvoch dní. Mohlo to nejakým spôsobom ohroziť zdravie ľudí?

"Áno, to určite. Všetky štúdie, ktoré vo svete prebehli, ukazujú, že dôsledky stresu po havárii sa podstatne výraznejšie podpísali pod zdravie obyvateľstva, ako samotné ožiarenie. Naše územie v porovnaní s Poľskom, Rakúskom, Nemeckom bolo výrazne menej kontaminované, ale ľudia počuli všetky tie opatrenia, ktoré sa robili v týchto krajinách a mali pocit, že o nich sa nikto nestará. Napriek tomu, že u nás boli také nízke kontaminácie, že to nevyžadovalo žiadne nápravné opatrenia, ktoré by výrazne zasiahli do života ľudí, napriek tomu sa urobili. Viem, že sa regulovalo zásobovanie verejnej siete mliekom. Medzinárodná zdravotnícka organizácia dáva bezpečnú hranicu dvetisíc jednotiek jódu na liter. U nás sa z distribúcie vylúčilo mlieko, ktoré malo tisíc jednotiek na meter. Vôbec nešlo do siete. Umývali sa cesty, pozastavila sa výroba liekov z čerstvých štítnych žliaz hovädzieho dobytka. Napriek tomu ľudia mali pocit, že sa pre nich nič nerobí."

Práve za to však mohlo zbytočné utajovanie.

"Ľudia nemali pocit bezpečnosti, že sa pre nich niečo robí, aj keď to skutočne nepredstavovalo reálne riziko ohrozenia zdravia. Skutočne sa to ukázalo všade na svete a je to jedno zo základných poučení Černobyľa. Informovanosť, informovanosť, informovanosť."