FOTO - REUTERS
Meno ukrajinského mestečka, ktoré dalo názov smutne slávnej elektrárni, vyvoláva zimomriavky aj dnes. Dvadsať rokov po najhoršej nukleárnej havárii v histórii černobyľská tragédia zanechala príliš veľa nezodpovedaných otázok.
Koľko ľudí naozaj zomrelo následkom výbuchu v štvrtom reaktore? Môže sa podobná nehoda ešte opakovať? Je energia z jadra bezpečnejšia?
Pre jadrových vedcov sa zakonzervovaná 30-kilometrová zóna stala laboratóriom na výskum ožiarenej flóry a fauny, ktorá bujnie v oblasti.
Po černobyľskej zóne sa preháňajú stáda divých prasiat, poletujú sovy a potulujúcim sa psom na prvý pohľad nič nie je. Turistické zájazdy su na mieste nehody takmer na dennom poriadku. Život tam však stále nie je zdraviu bezpečný, podobne ako v ďalších zakontaminovaných oblastiach v Európe.
Experti sa dodnes nevedia zhodnúť, koľko životov zničili následky havárie v štvrtom černobyľskom reaktore. Podľa aktivistov Greenpeace na následky havárie zomrelo 90-tisíc ľudí a číslo vraj pôjde ešte vyššie. O vyše 60-tisícoch úmrtiach na rakovinu ako dlhodobom následku Černobyľu, hovorí aj štúdia dvoch britských vedcov pre Európsky parlament. Naopak, odhady viacerých organizácií OSN pod hlavičkou Černobyľské fórum sú opatrnejšie a odhadujú, že bezprostredne na následky Černobyľa zomrelo alebo zomrie 4-tisíc ľudí.
Najextrémnejšie dedičstvo havárie je stále ukryté pod betónovým sarkofágom, ktorý dosluhuje. Nachádzajú sa tam tony nebezpečného rádioaktívneho odpadu. Koľko, znovu, nikto presne nevie. Riziko z opätovného úniku neviditeľného rádioaktívneho zabijaka má vyriešiť nový obal v podobe pojazdného hangára.
"Uisťovali ma, že reaktor je taký bezpečný, že môže stáť i na Červenom námestí," povedal po rokoch posledný sovietsky líder Michail Gorbačov. Po nehode niekoľko dní mlčal, kým našiel odvahu povedať svetu, čo sa naozaj stalo.
Neočakávaná chyba pri bežnom teste v reaktore bude do roku 2015 podľa odhadov kyjevskej vlády stáť Ukrajinu 170 miliárd dolárov.
Dnes sa už reaktory černobyľsko-soviestskeho typu nevyrábajú. Zopár ich je však stále v činnosti v Rusku a jeden v Litve, ktorý má byť v roku 2009 uzavretý.
Môže sa Černobyľ znovu opakovať na inom mieste? "Na to, čo sa stane zajtra, vám garancie nedá nikto," povedal agentúre AP Nikolaj Tarakanov, vedec, penzionovaný generál a šéf Centra na pomoc černobyľským invalidom.
Napriek riziku sú podľa viacerých analýz jadrové elektrárne zatiaľ jediné schopné pokrývať vysoký dopyt po elektrickej energii. A závislosť od nich ešte porastie. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) je nukleárna energia stále najistejším spôsobom, ako si môžu veľké krajiny zaručiť dostatok energie.
Paradoxne sa hovorí o ich ekologickým výhodách oproti štandardným elektrárňam na fosílne palivá. Tie ekologicky najčistejšie ako veterné alebo vodné elektrárne sú príliš malým hráčom. V Spojených štátoch, ktoré sú najväčším spotrebiteľom energie na svete, od roku 1978 nepostavili novú atómovú elektráreň. Už teraz sa však pracuje na vybudovaní vyše 15 nových elektrární do najbližších desiatich rokov.
Otázky a odpovede
Čo sa stalo?
* Po teste 25. apríla 1986 vybuchol štvrtý reaktor. Unikla z neho rádioaktivita.
Koľko ľudí zomrelo?
* Oficiálne číslo hovorí o 4000, neoficiálne odhady vedcov hovoria o desaťtisícoch.
Aké veľké územie bolo zamorené?
* Najviac Ukrajina, Bielorusko a Rusko, dokopy však asi 200 000 štvorcových kilometrov v celej Európe
Koľko ľudí zasiahla rádioaktivita?
* Najvyššie dávky zasiahli asi 600 000 ľudí, vyššiu dávku dostalo ale viac ako sedem miliónov ľudí. (čtk)
"Reaktory chyby nerobia, iba ľudia", povedal Anatolij Djatlov, zástupca hlavného inžiniera pol hodinku pred výbuchom, keď ešte nik netušil, čo sa môže stať.
Tým, že Djatlov trval na pokračovaní sporného experimentu, bol hlavným vinníkom nehody.
Autor: MIREK TÓDA, Černobyľ
