Viac než radiácia škodia Černobyľčanom mýty

Výročie černobyľskej jadrovej havárie vyvoláva novú vlnu poplašných tvrdení o jej vplyvoch na ľudské zdravie a životné prostredie. Ako sa už pri takýchto pamätných príležitostiach stalo rituálom, počty mŕtvych sa uvádzajú v stovkách tisíc a objavujú ...

Tento obrázok je nielen značne skreslený, ale tiež poškodzuje obete černobyľskej havárie. Všetky dosiaľ prevedené renomované vedecké štúdie došli k záveru, že dôsledky radiácie spôsobujú menšie ujmy, než sme sa obávali. Niekoľko desiatok pohotovostných pracovníkov, ktorí bojovali s ohňom v reaktore, podľahlo akútnej chorobe z ožiarenia. Naďalej sa skúma zvýšený výskyt rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení medzi "likvidátormi", ktorí v areáli reaktora pracovali počas mesiacov po havárii. Medzi tými, ktorí boli v tom čase deti, bolo zistených asi 5000 prípadov rakoviny štítnej žľazy, ktoré sa pripisujú pôsobeniu rádioaktívneho jódu, ktorý sa do tela dostal konzumáciou mlieka počas prvých týždňov po havárii.

Ľudia skutočne trpeli, najmä tých 330-tisíc, ktorí boli po havárii presťahovaní. O tom niet pochýb. U piatich miliónov ľudí, ktorí žijú v postihnutých oblastiach a sú označovaní za černobyľské "obete", však radiácia nemala žiadne rozpoznateľné vplyvy na fyzický zdravotný stav. Je to preto, lebo títo ľudia boli vystavení nízkym dávkam radiácie, ktoré boli vo väčšine prípadov porovnateľné s prirodzenými pozaďovými úrovňami. Dve desiatky rokov prirodzeného rozpadu a sanačných opatrení znamenajú, že väčšina území pôvodne považovaných za "kontaminované" si už túto nálepku nezaslúži. Okrem rakoviny štítnej žľazy, ktorá sa úspešne lieči v 98,5 percenta prípadov, všetci nedokázali doložiť spojitosť medzi žiarením a fyzickými ťažkosťami.

Oblasťou, v ktorej sa však jasný účinok našiel, je duševné zdravie. Strach z radiácie, zdá sa, predstavuje pre zdravie omnoho závažnejšiu hrozbu než žiarenie samotné. Symptómy stresu sú prebujnené a mnohí usadlíci z postihnutých regiónov sú pevne presvedčení, že sú pre žiarenie odsúdení na chatrné zdravie a skorú smrť.

To sčasti vychádza zo skutočnosti, že prvotnou sovietskou reakciou bolo utajovanie: Michail Gorbačov sa k veci vyjadril v televízii až po niekoľkých týždňoch, 14. mája 1986. Mýty a mylné predstavy sa uchytili a prežívajú napriek všetkým neskorším úsiliam o poskytnutie spoľahlivých informácií. V spojitosti s paušálnymi vládnymi politikami dávok, ktoré klasifikujú milióny ľudí v dotknutých oblastiach ako invalidov, tieto mýty posilnili fatalistické a pasívne prístupy a vytvorili v postihnutých komunitách "kultúru závislosti".

Černobyľské fórum OSN, združenie ôsmich agentúr OSN a predstaviteľov Bieloruska, Ruska a Ukrajiny, tieto zistenia potvrdilo. Fórum bolo vytvorené s cieľom riešiť pretrvávajúci zmätok ohľadne dôsledkov havárie ako u verejnosti, tak medzi vládnymi úradníkmi tým, že predloží jasný verdikt v záležitostiach, kde sa možno dobrať vedeckého konsenzu. Svoje úsilie úspešne zakončilo a v septembri bola zverejnená čerstvá a upokojujúca správa o účinku radiácie. (www.iaea.org/Publications/Booklets/Chernobyl/chernobyl.pdf).

Zistenie Černobyľského fóra by malo prinášať úľavu, lebo dokazuje, že strašidlo obchádzajúce regiónom nie je neporaziteľná radiácia, ale premožiteľná chudoba. Región potrebuje politiku zameranú na vytváranie nových možností obživy a neposilňujúcu závislosť, zdravotnícku kampaň za nápravu problémov životného štýlu (fajčenie a konzumácia alkoholu), ktoré podkopávajú zdravie ľudí naprieč bývalým Sovietskym zväzom, a iniciatívy usilujúce sa o rozvoj miestnych spoločenstiev, ktoré podporia samostatnosť a návrat k normalite.

Prijatie posolstva Černobyľského fóra je však napodiv zmiešané. Niektorí funkcionári sa vo veci počtu úmrtí pripisovaných Černobyľu vrátili k jazyku poplašných správ. Niektoré nevládne organizácie a černobyľské charity reagovali neochotou uveriť a na dôkaz uvádzajú nepopierateľne zlý všeobecný zdravotný stav populácie. Odporcovia atómovej energie vyhlásili, že poctivosť Černobyľského fóra narušili súkromné záujmy. Zoči-voči pôsobivému vedeckému zboru, o ktorý sa Černobyľské fórum opiera, sú tieto reakcie odrazom nielen vytrvalosti mýtov a omylov, ale i skrytých záujmov. Nový pohľad na Černobyľ ohrozuje existenciu charít, napríklad tých, ktoré ponúkajú zahraničné detské zdravotné "rekreácie" a závisia od zhromažďovania peňazí za pomoci fotografií znetvorených detí.

Nové povedomie tiež berie regionálnym funkcionárom rutinný spôsob dožadovania sa medzinárodného súcitu, hoci po dvoch desaťročiach to vynáša len malú finančnú výpomoc.

Hrozí, že toto prekrucovanie problémov nasmeruje už tak nedostatočné zdroje k nesprávnym opatreniam.

Dvadsiate výročie černobyľskej havárie je ideálnou príležitosťou na poctivý pohľad do vlastného vnútra. Vlády právom znepokojuje osud území poškodených nehodou, ale cesta dopredu bude vyžadovať neošúchané myšlienky a smelé rozhodnutia. Černobyľské deti už všetky dospeli, ich záujmom a záujmom ich detí neposlúžime najlepšie neustálym vyvolávaním preludu radiácie, ale tým, že im poskytneme nástroje a právomoci, ktoré potrebujú na rekonštrukciu svojich komunít.