Dnes je 20. výročie výbuchu a požiaru v černobyľskom jadrovom reaktore číslo 4, a s ním sa vracia starý spor o to, koľko ľudí vlastne v dôsledku nehody zomrelo. Debate dnes navyše pridáva krídla aj rastúca verejná debata na Západe fakticky o zastavení stavby nových jadrových elektrární.
Podľa správy WHO z minulého týždňa zomrelo v prvej dekáde po nehode približne 405 ľudí, takmer všetko bývalých pracovníkov elektrárne, požiarnikov a vojakov vystavených masívnym dávkam rádioaktivity počas deviatich dní boja s požiarom v jadre reaktora. Avšak viac ako 200-tisíc ľudí sa zúčastnilo na čistiacich operáciách a niektorí z nich, ako aj ľudia z okolia, tiež ochoreli alebo ochorejú na rakovinu v dôsledku ožiarenia.
WHO odhaduje, že na rakovinu v spojitosti s Černobyľom zomrie okolo 9300 ľudí, Greenpeace však predpovedá desaťnásobne vyšší počet. Je to spor týkajúci sa minulosti i budúcnosti, na tej však veľa nezmeníme.
Skutočné spory za a proti jadrovej energetike sa týkajú komplikovaných technických a finančných záležitostí. Vyprodukuje rovnako vysoká investícia do obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné elektrárne, rovnaké množstvo elektriny - a ako sa vyrovnať s faktom, že vietor nefúka stále? Bude lepšou investíciou zavedenie techník, ako je "izolovanie" kysličníka uhoľnatého z konvenčných tepelných elektrární (jeho zachytávanie a ukladanie v podzemných rezervoároch) - a za ako dlho budú takéto technológie dostupné v širšom rozsahu?
Toto sú skutočné problémy, ale každý účastník sporu vie, že o výsledku verejnej debaty rozhodne "bezpečnosť". Keďže Černobyľ je jedinou nehodou jadrovej elektrárne v posledných 50 rokoch, ktorá stála život aj obyvateľov, počet obetí sa stal trpko diskutovanou vecou. Žiaľ, aj silne zavádzajúcou. Niet pochybností, že 30 ľudí zomrelo bezprostredne, 38 na masívne ožiarenie. Zo 139 ľudí, ktorých liečili na akútnu chorobu z ožiarenia, zomrelo ďalších 19. Všetky ďalšie úmrtia sú však napokon štatistickými odhadmi. To neznamená, že neboli, ale tiež to neznamená, že čísla o dôsledkoch, ktoré možno - vzhľadom na stav zdravotníckych a demografických údajov v zasiahnutej oblasti (Ukrajina, Bielorusko a západné Rusko) - akceptovať, sú príliš rozsiahle. Navyše, predpovede o "konečnom počte mŕtvych" sú takmer bezvýznamné, pretože každý nakoniec zomrie, a zhruba 30 percent ľudí v rozvinutých spoločnostiach zomiera na rakovinu.
Masívne testy vodíkovej bomby v roku 1962, ktoré spôsobili v atmosfére asi stokrát vyššiu radiáciu ako Černobyľ, mali podobný efekt. Priemerná radiačná dávka nameraná na rôznych miestach sveta po týchto testoch bola 10 miliSievertov, čo je zhruba rovnaká, ako v okruhu niekoľkých stoviek kilometrov od Černobyľa v roku 1986. Táto dávka podľa výpočtov zníži dĺžku života človeka priemerne o štyri dni - avšak priemery klamú. V skutočnosti to znamená skorú smrť pre pár nešťastníkov, a nič pre ostatných.
V prípade jadrovej energetiky je počet životov ohrozených prípadnými nehodami len malým zlomkom toho, ktorý ohrozuje globálne oteplenie - ale takto sa verejná diskusia viesť nebude.
Autor: GWYNNE DYER(Autor je nezávislý novinár, publikuje v 45 krajinách. Žije v Londýne)
