bystrického Bábkového divadla na Rázcestí, ktoré sa v minulých dňoch vrátilo z takmer trojtýždňového turné po Francúzsku s inscenáciou Jozefa Hollého Kubo.

Obavy sa však rozptýlili hneď po prvom večere. "Diváci reagovali veľmi živo, tlieskali už počas predstavenia a na záver desať minút stáli, dupali, kričali a nechceli pustiť hercov z javiska. To sa opakovalo aj na ďalších predstaveniach, pričom je zaujímavé, že Francúzi vnímali príbeh Kuba ako súčasnú hru a boli veľmi prekvapení, keď sme im vysvetlili, že ide o adaptáciu slovenskej klasiky."

Kuba si domáci organizátori vybrali sami, páčil sa im v Bystrici i na festivale Divadiel európskych regiónov v Hradci Králové. Ako však potom priznali, aj tak to bol z ich strany risk pozvať si inscenáciu, ktorú sami označili za nezaraditeľnú. "Nezvyklé pre nich bolo aj to, že v predstavení vystupuje dvanásť hercov, vo Francúzsku momentálne prevažujú málo početné divadelné skupiny, ktorých sú tam tisícky."

Podľa Pecka však náročný zájazd, počas ktorého divadlo odohralo osem predstavení v Tours,

Thouars, Marseille a Dijone, ukázal aj to, že nie všetci herci sú schopní psychicky aj fyzicky zvládnuť takúto vyčerpávajúcu misiu. "O to lepšie im padlo, keď si užili slávy aj mimo divadla. Stalo sa, že ľudia ich spoznali i počas prechádzky v meste, zastavili sa a začali im tlieskať."

Súčasťou turné boli tiež diskusie s divákmi i workshop. "Bolo o čom hovoriť, veľa toho teda o slovenskom divadle nevedeli, zaznela aj otázka, či máme spoločnú hranicu s Azerbajdžanom."

Bystrickí bábkoherci si z Francúzska priniesli odporúčania na ďalšie dlhšie umelecké pobyty v Avignone a Paríži. "Takéto zájazdové šnúry sú výnimočné aj v kontexte celého slovenského divadelníctva, väčšinou totiž naše súbory odchádzajú do zahraničia len na kratší čas," zdôrazňuje Marián Pecko.