Martinský rodák Zdeno Cíger (19. októbra 1969) odohral v NHL šesť sezón, ale už piatu zimu strieľa góly v slovenskej Extralige v drese Slovana. V závere týždňa povedie mužstvo vo finálovom turnaji Kontinentálneho pohára vo Švajčiarsku, kde sa úradujúci slovenský majster postupne stretne s Mníchovom, s Londýnom i s domácim Zürichom.
V generálke na Kontinentálny pohár vyhral Slovan so Skalicou (4:0) aj s Trenčínom (4:3), ale herne príliš nenadchol.
„V domácej Extralige sme trochu nervózni, stále hráme pod tlakom. Súperi sa na nás chystajú, nemajú čo stratiť, prídu hrať deštruktívny hokej. Keď sa nedarí, pridajú sa diváci, celé okolie. Aj po dlhých rokoch pri hokeji ma to vie vyviesť z miery. Niekedy mám dojem, že lepšie sa nám hrá vonku.“
Aj v hokeji sa zvykne hovoriť, že bič plieska na konci. Súhlasíte?
„Pochopiteľne. Veď v minulých sezónach sme sa presvedčili, že najdôležitejší je jej záver – play off o titul. Napríklad v sezóne 1998/99 sa nám stalo, že sme základnú časť vyhrali s veľkým náskokom a potom vo finále sme pobabrali sériu s Košicami. A všetko bolo tým pádom zlé. Takže z jednej-dvoch prehier v základnej časti by som tragédiu nerobil, napokon aj súperi vedia hrať hokej.“
V spomínanej finálovej sérii s Košicami ste trpeli bolesťami chrbta. Pominuli už zdravotné ťažkosti?
„Momentálne je to celkom dobré, cítim sa lepšie. Ide však o chronické bolesti. Nie som už najmladší, a tak som párkrát rozmýšľal, že by som už hokej nechal.“
Ako sa vaše problémy prejavujú?
„Keď ma to chytí, musím užívať tablety. Pri fyzickej i psychickej záťaži mám bolesti krčnej chrbtice, bloky. Niekedy sa cítim ako po infarkte. Začalo to po majstrovstvách sveta v roku 1995. Musím už byť opatrný napríklad pri dlhých cestách v autobuse, pri veľkej záťaži, pri veľkom psychickom nápore. Niekedy v noci nespávam. Bol som u viacerých lekárov-špecialistov, vyskúšal som rôzne druhy liečby. Musím často regenerovať, prospieva mi najmä plávanie.“
Je to aj jeden z dôvodov, prečo odmietate návrat do NHL?
„Zaiste. Môjmu zdravotnému stavu by mimoriadne ťažká súťaž neprospela. Priznám sa, nikdy som netúžil po zahraničí. Mojím snom bolo zostať doma, tu si vytvoriť zázemie.“
Ako vidíte vyhliadky Slovana vo finálovej fáze Kontinentálneho pohára?
„Cieľom Slovana pred sezónou bolo v Kontinentálnom pohári postúpiť do finále. Splnili sme to, teraz treba pridať nadstavbu. Zo skúsenosti viem, že neoplatí sa dávať si konkrétne ciele. Radšej ideme do Švajčiarska v tichosti ako s veľkým hrmotom, že chceme titul. Prirodzenou túžbou každého športovca je vyhrávať. Musíme však ísť trpezlivo od zápasu k zápasu. To sa ukázalo aj v novembri v semifinálovej skupine, kde sme po prehre so Zvolenom boli zdanlivo v beznádejne situácii a nakoniec sa všetko obrátilo. Verím, že naše mužstvo ani v Zürichu nesklame.“ ONDREJ GAJDOŠ
