V prestávke po šiestom kole mu tréner Stewart prízvukoval: "Je to dobré, zbytočne sa nepohybuj, šetri sily. Nemôže to vydržať. Hlavne nerob žiadne experimenty." O niekoľko desiatok sekúnd už úradujúci šampión IBF Chris Byrd skutočne nevydržal. Po smrtonosnom pravom háku sa po druhý raz v zápase odporúčal k zemi a ringový rozhodca boj ukončil.

Byrd bol pred stretnutím sebaistý, zvolil si dokonca najmenší možný rozmer ringu, vraj, aby mu Kličko nemohol utekať. Trónil na prvej priečke nezávislého rebríčka boxerov ťažkej hmotnosti, navyše už šesť rokov neprehral. Naposledy v roku 2000 na body, práve s Vladimírom Kličkom. Odveta nemala celkom príchuť slávnych súbojov Ali-Frazier, ale prívlastok zápas roka bol nepochybne namieste. Okrem štrnásťtisíc priamych účastníkov v mannheimskej aréne ho v priamom prenose sledovali televízni diváci v stovke krajín.

Okrem úvodu bol duel neustále pod kontrolou Klička. V piatom kole zložil súpera po prvý raz, otrasený Byrd potom len zázrakom prečkal po oslobodzujúci gong. Ten aspoň dočasne ukončil spŕšku ťažkých úderov, ktorými sa Kličko snažil rozhodnúť. Američana doslova zbil ako malého chlapca, ťažké chvíle svojho syna bezmocne sledoval z jeho rohu v úlohe trénera otec Joe, matka Rose sedela hľadisku. Byrd si napriek neúspechu vyslúžil obdiv divákov sa statočný spôsob boja, pred súperom v ringu neutekal, ani sa na neho nevešal. Veril, že zápas zvráti šťastným úderom, ale ten neprišiel.

"Napriek mojím 35 rokom ma box stále baví. Ale dnes som dostal skutočný výprask a budem sa musieť poradiť s rodinou, či má za týchto okolností zmysel pokračovať v kariére," vyjadril sa bezprostredne po stretnutí Byrd.

Sympatický doktor Vladimír Kličko ukázal, že vysokoškolský titul nezískal nadarmo. Všetko, čo v zápase urobil, spravil správne. Aj vďaka anglickým radám kouča Stewarta, ukrajinským radám brata Vitalija a podpore divákov, ktorým poďakoval skvelou nemčinou. Po zápase si v televíznom štúdiu pozrel, ako zložil súpera a skromne sa začudoval: "To som bol skutočne ja?"