Policajný dôstojník Zoltán Kóss sa ohláseným prípadom týraného Hanesa odmietol zaoberať, lebo "už je piatok a veď je to degeš". Výjazd naplánoval na pondelok, ale medzitým Hanes v sobotu - podľa súdu "v mučivých bolestiach" - zomrel.

Stalo sa to v roku 2004 a prípadom sa zaoberala policajná inšpekcia. Krajská hovorkyňa Mária Faltániová povedala, že "nebol porušený zákon ani interné predpisy".

Celé sa to začalo tak, že Hanesa našli miestni policajti z Veľkého Blhu v osudný piatok 5. novembra 2004 ešte živého v neľudských podmienkach. Za Hanesom ich poslal starosta Lukavíšť Jaroslav Útis.

Policajti videli chrčiaceho, ale ešte živého Hanesa ležať v zadebnenej izbe vo vlastných výkaloch s krvavými ranami na tele. Naliehavo žiadali o pomoc policajtov z Rimavskej Soboty.

Tí neposlali ani záchranku a prípad odložili na pondelok.

Záznam telefonátu medzi operačným dôstojníkom v Rimavskej Sobote a podplukovníkom Zoltánom Kóssom v onen piatok znie okrem iných výrazov takto:

Operačný dôstojník Kóssovi: "Znova tu máme prípad týrania."

Kóss: "Fasa, už je piatok, ja som tu už neni... Ale veď to je degeš. Keď nekomunikuje, ako podá trestné oznámenie?... Myslia si, že zavolám, že je týraný a bozaj ma v riť?... Prečo to teraz nahlásil starosta, prečo nie v pondelok, čo je opitý? Čo nevie, ako funguje polícia...?"

Starosta Lukavíšť Útis poznal Hanesa veľmi dobre. Policajti, ktorých za ním poslal, mu oznámili, v akom stave ho našli a že ich kolegovia z Rimavskej Soboty od starostu chcú, aby im podal písomné oznámenie, že telefonické nestačí. Výjazd neposlali.

"Aj telefonické oznámenie musí polícia prijať a preveriť. Žiadne také, že v pondelok. Čo si môže potom občan myslieť o polícii?" pýta sa starosta.

Súdna pitva odhalila otrasné skutočnosti. Hanes bol úplne podvyživený, lebo družka mu nedávala jesť. Mesiace trpel v špine, v nepredstaviteľných podmienkach. Lekárska správa hovorí o ponožkách prirastených k chodidlám. Od bolestí pravdepodobne upadol do bezvedomia a zomrel na ťažký zápal pľúc a opuch mozgu.