ných dvojčiat. Manželka je z nej vystresovaná, ale zároveň má výčitky, lebo mama má len ju. Keď sa Ján pokúsil situáciu riešiť, svokra reagovala hystericky a manželka sa napokon vždy postavila na jej stranu.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Máte aj vy podobnú svokru ako Ján? Ako sa dá podľa vás takáto situácia vyriešiť?

Aj moja svokra je typickým príkladom citového vydierača. Aj ona, aj manželka si asi myslia, že keď u nich doma fungoval tzv. matriarchát, že je to normálne a že keď to bez slova prijímal celý život svokor, zvyknem si aj ja. Lenže pre mňa je normálne niečo iné. Pre mňa je normálna spolupráca a vzájomné dopĺňanie sa. A až teraz pod vážnou hrozbou rozpadu manželstva začína svokra učiť manželku, ako má fungovať domácnosť - lenže opäť po svojom. Moje názory, moje potreby, moje chute, nie sú podstatné. Moje pripomienky, argumenty, protesty, to všetko ich uráža.

u

Muž so svokrou nemá čo riešiť - je to staršia osoba, manželkina matka, a z jeho strany si v princípe zasluhuje úctu. Takže ultimátum musí dostať manželka, a to, samozrejme, medzi štyrmi očami, keď tam svokra práve nie je.

u

Som svokra, ale neviem si predstaviť situáciu, že by som sa "mladým" starala do života. Nikdy som to nezažila ani od mamy ani od svokry. So svokrou mám stále veľmi dobrý vzťah, hoci už nie som jej nevestou viac ako 15 rokov. Moja mama tiež do môjho manželstva nikdy nestrkala nos, môj bývalý ju mal rád a má ju rád aj ten terajší.

u

Predstavte si, prídete domov celý zmorený z práce a v tom momente zvoní telefón. Svokra sa vždy opýta, čo robím, kde je manželka, prečo nie je doma. A takto sa to deje celých pätnásť rokov manželstva. V poslednom čase sa to stále stupňuje. Pripadá mi to, akoby ma stále sledovala, celý čas vie, kde som, čo robím, a keď sa zdržím, prichádzajú nepríjemné otázky: Kde si bol? Čo si tam robil? Kto tam bol? Manželka svoju matku podporuje a všetko schytám ja. Kto prežije toto, môže vstúpiť do armády, lebo ho už nič nemôže prekvapiť.

u

Nevidím dôvod, prečo by mala manželka riešiť problém svojho muža. To je taký chlap, že nedokáže doma povedať ani slovo a musí to zaňho riešiť žena? Áno, väčšina mužov sa bojí otvoreného konfliktu v rodine a radšej posiela za seba na bojisko nevinných vojakov.

u

Keď sme s manželom spolu "bojovali" za našu slobodu a právo na súkromie a vlastný život, mama zo všetkého obviňovala zaťa, ktorý ma vraj určite na to naviedol. Vyriešila som to tak, že zaťa som stiahla z boja a absolvovala s mamkou prelomový rozhovor, z ktorého sa dodnes zrejme nevie spamätať. A mám po probléme.

u

Aj ja mám podobnú svokru i manželku. Svokra býva 35 kilometrov od nás, ale aj to je málo. Jej pomoc som zo začiatku bral ako pomoc na rozbehnutie vlastnej domácnosti, manželského života, základov pre rodinu. Zvyčajne cez víkend sme k nim zašli autom, vybalili, nabalili. Lenže, keď sa mi to zdalo už dlho, začal som protestovať. Spočiatku pokojne, neskôr hlasnejšie, napokon i drzo. Nepomohlo. Došlo až k tomu, že som predal auto, aby som pretrhol niť. Nepomohlo. Pristúpil som aj k vyhrážkam rozvodom. Chvíľku obe sekali dobrotu. Netrvalo však dlho a obe sa vrátili do pôvodných koľají.

u

Sú aj svokry a svokrovci, ktorí žijú dvesto metrov od vnúčat, a napriek tomu ich vidia raz do roka na Vianoce, a keď majú dať čokoládku za 20 korún za šibačku, radšej sa robia, že nie sú doma. Neviem, čo je pre deti horšie - mať babku, čo sa stará, alebo takú, ktorá ich nechce ani vidieť.