Už za života Arthura Conana Doyla jeho postava dávno zľudovela. Presadila sa najmä v kinách a neskôr v televíznych filmoch, kde existuje vo vyše dvoch stovkách verzií. Prvého Sherlocka stvorila Edisonova spoločnosť už v roku 1900, no keďže šlo iba o necelú minútu, za oficiálnych rodičov sa pokladá dánska Nordisk Film Company, ktorá o osem rokov nato urobila dlhometrážnu snímku. Pochopiteľne čiernobielu, bez zvuku, ale s legendárnym hercom Holger-Madsenom v titulnej úlohe.

Odvtedy si Sherlocka Holmesa zahrali mnohí herci - od komedianta Macka Sennetta cez Petera Cushinga a Ruperta Everetta až po Rusa Vasilija Ivanova. Ten síce účinkoval v televíznom seriáli vznikajúcom v osemdesiatych rokoch minulého storočia za železnou oponou, no jeho kvality najlepšie ilustruje Rad britského impéria, udelený za výnimočný herecký výkon a názory mnohých filmových teoretikov, považujúcich ho za najlepšiu adaptáciu Doylovho príbehu vôbec.

Medzi nezabudnuteľných televíznych Sherlockov patrí aj charizmatický Jeremy Brett, ktorý nakrúcal v rovnakom čase v Anglicku (tento seriál niekoľkokrát odvysielali aj u nás).

Z exotických verzií stojí za zmienku Sherlock Holmes v 22. storočí. V takto nazvanom americkom kreslenom televíznom seriáli (1999 - 2001) tvorcovia hlavného hrdinu spojili s robotom Watsonom, aby zastavili výčiny klonov zloducha Moriartyho. A ešte existuje niekoľko filmov, ktoré posadili dej do obdobia druhej svetovej vojny a z Holmesa spravili spolupracovníka britskej tajnej služby.

Už v roku 1899 sa značka SH prvýkrát objavila v divadle. Za najlepšieho javiskového detektíva sa považuje William Gillette, ktorý si príbeh sám nielen zahral, ale aj adaptoval a zrežíroval. Holmesa predviedol v poľovníckej čiapke a so zahnutou fajkou typu kalabaš. Internetová encyklopédia Wikipedia dokonca uvádza, že to bol práve Gillette, kto okrem Doyla najviac pomohol spraviť z fiktívnej postavy popkultúrnu celebritu. Práve v jednej z rádiových verzií jeho hry, ktorá vznikla v roku 1938, si Sherlocka strihol aj slávny filmár Orson Welles.