Nie je to však priamy úspech štrajku zdravotníkov, lebo dohodu o platoch podpísali s riaditeľmi fakultných nemocníc iné zdravotnícke odbory.
Lekárske odborové združenie, ktoré podnietilo štrajk, je podpisom svojich kolegov z odborov patriacich pod konfederáciu (KOZ) zaskočené a zmluva vraj nie je taká výhodná, aby štrajk definitívne ukončili.
Napriek tomu je pravdepodobné, že sa už v pôvodnej sile neobnoví.
Na rokovaní s odbormi boli dvaja riaditelia fakultných nemocníc, Jaroslav Šajty z Košíc a Valerián Potičný z Bratislavy a minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Ten neodpovedal na otázku SME, či to bol on, kto zabezpečil ústupok riaditeľov odborárom.
Premiér Mikuláš Dzurinda tvrdí, že rokovania išli "mimo vlády, medzi nemocnicami a odborovými organizáciami". Riaditelia ďalších fakultných nemocníc ešte nevedia, kde vezmú na zvýšenie platov peniaze.
Oproti fakultným nemocniciam sa teraz dostali do ťažkej situácie menšie nemocnice, ktoré patria mestám a župám. Sú totiž v inej asociácii, ktorá sa s odborármi na takom zvýšení platov asi nedohodne.
Asociácia fakultných nemocníc, v mene ktorej rokovali Šajty a Potičný, vznikla len tesne pred štrajkom. Predtým existovala spoločná asociácia všetkých nemocníc. Šéfoval jej Marián Petko, ktorému minister Zajac koncom marca náhle oznámil, že bude rozdelená na dve.
Riaditeľ prešovskej fakultnej nemocnice Peter Biroš hovorí, že zvýšenie platov nemocnicu zadlží alebo prepustí stovky ľudí. "Budem musieť odkrojiť z peňazí, ktoré sú vyčlenené na lieky alebo zdravotnícky materiál," povedal Biroš.
Riaditeľka trnavskej nemocnice Soňa Mudráková tiež hovorí o šetrení. Naopak, nemocnica v Martine vraj peniaze nájde.
Hovorca Spoločnej zdravotnej poisťovne Dušan Zaťko povedal, že poisťovňa môže pridať peniaze niektorých nemocniciam, a budú to najmä fakultné.
Malé a stredné nemocnice tak zostali v pozícii "chudobnejšieho príbuzného". Asociácia, ktorá ich zastupuje, nemôže podľa jej prezidenta Mariána Petka ponúknuť také zvýšenie platov ako fakultné nemocnice. Rokovať o kolektívnej zmluve budú na budúci týždeň.
Petko sa obáva, že zdravotné poisťovne presunú peniaze viac na fakultné nemocnice, čo by podľa neho nebolo "na základe potrieb poisťovní ani pacientov, ale na základe iných rozhodnutí".
Petko dodal, že so zdravotnými poisťovňami rokovali obe asociácie, ale poisťovne im povedali, že viac peňazí nemajú. Ak peniaze nájdu, podľa Petka vtedy nehovorili pravdu.
Ak menšie nemocnice dostanú menej peňazí, budú poskytovať horšiu zdravotnú starostlivosť, ľudia budú mať horšie mzdy. Krajnou alternatívou je, že nebudú mať šancu existovať. (dro, wm)
V štrajku už nebudú zdravotníci asi takí jednotní
BRATISLAVA - Zdravotníci na budúci týždeň plánujú zmeniť formu štrajku, ale vyzerá to, že už nebudú takí jednotní. Podľa predsedu štrajkového výboru Mariána Kollára možno odmietnu nastúpiť na ústavné pohotovostné služby.
Ak budú lekári jednotní, vedenia nemocníc budú mať problém zabezpečiť prevádzku pohotovosti. Pôvodne to mali zdravotníci urobiť až od 2. mája. "Vzhľadom na to, ako sa správajú niektorí riaditelia, sa to asi trochu urýchli," povedal Kollár. Od piatka lekári prerušujú ostrý štrajk a prechádzajú do štrajkovej pohotovosti. Podľa Kollára to nie je ústupok, ale zmena stratégie. Nie všetky nemocnice sú rozhodnuté do služieb nenastúpiť a zdá sa, že Bratislava v tomto zostane sama.
Šéfka odborov v nitrianskej nemocnici Elena Geršiová povedala, že tento spôsob protestu určite nezvolia. Na základe schválenej vyššej kolektívnej zmluvy začnú vyjednávať s vedením o platoch.
Predseda Lekárskeho odborového združenia vo fakultnej nemocnici v Košiciach Tomáš Guman povedal, že sa poradia s právnikom, pretože "poskytovanie pohotovostnej služby majú v pracovných zmluvách". Naklonení novej forme protestu nie sú, ale zvýšenie platov ich neuspokojilo. "V hrubom to pre lekára znamená zvýšenie asi o 1100 korún". (dro, sita)