BRATISLAVA – S nejakou formou šikanovania sa podľa štatistík stretlo skoro každé dieťa. Najmä v škole.

O šikanovanie ide vtedy, ak je cieľom útočníka ublížiť. Často sa začína veľmi nenápadne – urážlivými slovami – a väčšinou sa končí bitkou.

Hoci je šikanovanie v našich školách bežným javom, príliš sa ním nezaoberajú. Ako si s ním poradiť, učiteľov zatiaľ nikto koncepčne neučí.

„Aj keď sledovanie problémov okolo šikanovania nie je úplne v začiatkoch, nie je to zatiaľ súčasť vzdelávania,“ hovorí psychologička Milina Ferjenčíková z pedagogicko-psychologickej poradne v Košiciach.

Aj skúseností s riešením je málo. „Naše školy sa ním zaoberajú len čiastočne, napríklad vďaka niektorým lokálnym programom s miestnou pedagogicko-psychologickou poradňou. Celoslovenský program nie je. Využívajú sa rôzne techniky, ale nie je to koordinované,“ hovorí Anna Klimáčková z Národného centra pre rovnoprávnosť žien a mužov.

„Koľkokrát sa niečo stane a šikanujúci i šikanovaný sú predvolaní napríklad k riaditeľovi spoločne.“ Nevytvára sa prostredie, ktoré by bolo bezpečné pre obeť, aby sa jej násilník neskôr nepomstil.

Ako postupovať, keď sa v škole či v inej inštitúcii objaví šikanovanie, sa v týchto dňoch v Bratislave radí 220 učiteľov a psychológov z celého Slovenska.

Program vedú britskí experti, a ak ho ministerstvo školstva odobrí, výsledky dostanú od budúceho školského roku všetky školy.

(ru)